O strachu a vplyve na naše zdravie

V tomto článku sa chcem bližšie venovať téme strachu. Každý ho občas cíti, každý si s ním občas nevedel dať rady. Niekedy je pochopiteľný, inokedy absolútne nekontrolovateľný. Ako ovplyvňuje naše zdravie? Ako sa nenechať ovládať touto emóciou, ale, naopak, mať ju aspoň sčasti pod svojou kontrolou?

​Strach je úplne prirodzenou emóciou. Dovtedy, kým sa z neho nestane paralýza a nezačne nás ovládať. Určite je dobré rozlišovať formu aj mieru strachu. Môžeme sa báť pavúka, konfliktu alebo pracovného pohovoru. Väčšinou však nejde o situácie, ktoré by nám zásadne zhoršovali kvalitu života.
​

Ak napríklad nemáte prácu a musíte živiť rodinu s tromi deťmi, začína to byť vážnejšie, no s dávkou racionality si zvážite svoje možnosti a podniknete vhodné kroky. Tým pádom sa obavy dokážu zredukovať a situácia sa dá zvládnuť. 

​Najhorším stavom je ten, keď nás zachvacuje strach panický, iracionálny, nafúknutý do obrovských rozmerov. Takýto strach dokáže človeka úplne odstaviť a vo veľkej miere mu odoberá chuť do života, do bežných činností.

​Čo sa s telom deje, keď príde hrozba

Akonáhle mozog zaregistruje hrozbu, zmobilizuje sa amygdala, ktorá velenie preberá vždy, keď sme nazlostení alebo sme v silných emóciách. Krv sa nahrnie do svalov, zvýši sa nám tep, zlepší sa zrak...a to všetko pre to, aby sme vedeli rýchlejšie reagovať, utiecť, zachrániť sa. Naopak, ostatné funkcie nepotrebné na prežitie, ako napríklad tráviaci systém, výrazne spomalia svoju činnosť.

​A čo na to hovorí psychosomatika?

Psychosomatika vychádza z prístupu, že naše zdravie neovplyvňuje len strava, stres a pohyb, ale taktiež nespracované emócie, negatívne myšlienky a podvedomé vzorce správania. Sme komplexné bytosti. V knihe Proč (a jak) psychosomatika funguje autorky vysvetľujú, že aj emócia je iba forma aminokyseliny, ktorá dokáže informačne meniť štruktúru orgánov. Doposiaľ bolo objavených viac než 100 neuropeptidov vrátane inzulínu z pankreasu či endorfínu z mozgu, ktoré priamo komunikujú s našimi emóciami. Dokážu byť ovplyvnené zmenou nálad a správania a zároveň spätne vplývajú na nervovú, hormonálnu a imunitnú sústavu človeka. 

Čiže aby sme tomu správne rozumeli, všetko, každý nezdravý vzorec nášho myslenia možno objaviť aj v určitej miere na fyzickom tele (bunkovej a orgánovej úrovni), no zároveň sa rovnako prejaví aj v sociálnych väzbách a našom správaní. 

A to sa opäť dostávame k tomu, že zdravie je súborom viacerých aspektov, ktoré sú spolu tesne prepojené. V knihe sa uvádza týchto päť aspektov: fyzično, psychika, energetický, sociálny a spirituálny. 

​Dopad chronického strachu

​Je dokázané, že chronický strach má negatívny dopad na fyzické, mentálne zdravie, emócie aj sociálne správanie. 

Poďme sa však na jednotlivé časti pozrieť samostatne:

• Fyzické zdravie – neustálymi obavami sa oslabuje naša imunita, ohrozený je kardiovaskulárny, tráviaci a endokrinný systém, zníži sa plodnosť, takisto sa môžu prejaviť poruchy spánku a bunky začínajú predčasne starnúť.

• Psychika a mozog – intenzívna a dlhodobá emócia strachu môže spôsobiť poškodenie určitých častí mozgu (napríklad hippocampu). Strach, ktorý trvá dlho, má vplyv na dlhodobú pamäť. Mary D. Moller, profesorka na Pacific Lutheran University School of Nursing, vysvetľuje, ako strach ovplyvňuje schopnosť učiť sa. Tvrdí, že učenie závisí od konkrétnych chemických procesov a chemické zmeny môžu skresliť vnímanie senzorických informácií, a teda znížiť schopnosť ukladania informácií. 

• Emocionálne zdravie – narušuje procesy v mozgu, ktoré nám umožňujú regulovať emócie a potláča schopnosť čítať neverbálne odkazy. To všetko má za dôsledok, že môžeme reagovať impulzívne a rozhodovať sa unáhlene. Nehovoriac o tom, že človek s mysľou plnou obáv nevie dať priechod láskavým emóciám, môže byť sčasti narušené aj etické a sociálne správanie. Časté sú aj obsedantno-kompulzívne myšlienky. 

• Spiritualita – so strachom ide v ruka v ruke nedostatok viery, možno strata viery v to, čomu sme predtým pripisovali dôležitosť (Boh, vesmír,...). Alebo, na druhej strane, zase prílišné upnutie sa na to, že vyššia entita zvráti môj život k lepšiemu. 

• Socialne väzby – utiahnutosť, nedôvera, podozrievanie iných, strata priateľov,...​

​Čo s tým robiť

Ako tvrdí psychiatrička a psychosomatická lekárka Jarmila Klímová, ak svojmu strach porozumieme, kde sú jeho príčiny a odkiaľ prichádza, môžeme ho dostať pod svoju kontrolu. Ak sa panicky bojíme, a ani nevieme čoho, vtedy je riešením vyhľadať odborníka, ktorý vám pomôže rozkľúčovať príčiny a vsadiť to celé do racionálnej roviny. Nemať strach by bolo neľudské a v niektorých prípadoch aj nebezpečné. Strach nás má chrániť pred tým, aby sme sa neporezali, nespadli do jamy alebo nedôverovali pochybnému človeku. No nemáme sa ním nechať paralyzovať ani manipulovať.

Ďalšie potenciálne účinné tipy sú tieto:

​1. Urobiť to, čoho sa bojíme ​

Mnohé z katastrofických scenárov, ktoré si premietame, sa nikdy nenaplnia. Tuším až 90 %. Neverila som tomu, pokiaľ som neprekonala svoj strach šoférovania, ktorý ma paralyzoval 10 rokov. Nič iné mi nepomohlo ako to, že som sa doslova prinútila sadnúť do auta a verila som, že sa nič zlé nestane. Ak ide o niečo, čo nie je v štádiu paniky, odporúčam, choďte do toho! Po prekonaní vám to prinesie vlnu novej energie a dobrého pocitu zo zvládnutia situácie. Pekne to kedysi povedal nemecký filozof a spisovateľ Fridrich Nietzsche: Strach klame a ty mu veríš...

2. ​Nezameriavať pozornosť

Základným vzorcom, ktorý bude vždy fungovať – kam plynie pozornosť, tam ide energia. Pozornosť je niečo, čo máme plne pod kontrolou. Mne to funguje zo všetkého najviac – uvedomiť si, že tu je, že ho cítim, ale napriek tomu sa podľa svojej slobodnej vôle rozhodnúť nenasledovať ho, ísť robiť niečo, čo ma teší, čo mi dáva energiu. Mnohokrát mi k dobrému pocitu pomohli deti, práca v škôlke, za čo som veľmi vďačná. :)

3. ​Akýkoľvek pohyb

Cvičenie, nech už je akékoľvek, nás udržiava vo forme, zbavuje stuhnutých svalov, posilňuje našu stabilitu a kondíciu. Je však preukázané, že už 10 – 15 minút chôdze vám dokáže zlepšiť náladu. A keďže sa pri ňom vždy vyplaví aj dávka hormónov, ako serotonín či dopamín, môže byť skvelou prevenciou alebo aj riešením na úzkostlivé stavy. Štúdie dokazujú aj to, že zlepšenie kondície, vytrvalosti a atraktivity zvyšuje celkové sebavedomie človeka.

4. ​Meditácie a dýchacie cvičenia

Niekomu fungujú aj meditácie a upokojovanie mysle. Mne skôr nie, mám pocit, že sa vo mne kumuluje ešte viac negativity a všetko to potrebujem dostať cvičením von z tela. Nuž, všetci sme iní, mať meditácie v talóne však určite nie je na škodu. Ja skôr preferujem jogové cvičenia, a teda prepojenie dýchacích a pohybových cvičení.

5. ​Nájsť zmysel

Ľudia, ktorí prežili vo svojom živote traumu, sa časti potýkajú so stratou zmyslu života. Hľadanie zmyslu je podstatou liečebnej terapie logoterapia, ktorú vynašiel známy autor a psychiater Viktor Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor. Vychádza z predpokladu, že naplnení zmyslom dokážeme byť aj za ťažkých či tragických podmienok života. Ak pacient dokáže využiť zručnosti a skúsenosti získané traumou, získa úplne iný pohľad na život. Logoterapia sa úspešne používa v liečení veteránov s posttraumatickou stresovou poruchou.

6. ​Sebapoznanie

Ak viem, že pri pozeraní filmov, kde sa zabíja, mi naskakuje husia koža a mám z nich nočné mory, tak ich nebudem sledovať. Poznanie toho, čo mi škodí, je základným predpokladom a prevenciou voči kumulovaniu nepríjemných pocitov. Nikde nie je napísané, že musím sledovať každý deň správy. Takisto ak viete, že ste úzkostlivejší typ človeka, dá sa s tým pracovať a vyvarovať sa veciam, z ktorých sa necítite dobre. Znie to jednoducho, ale nie je to až také ľahké realizovať. 

Ja napríklad vždy pozerám iba rozprávky alebo komédie. Z ostatných typov filmov by som sa cítila nanič, pretože všetky scény a obrazy vnímam dosť intenzívne na svojom tele. Viem o tom a som s tým zmierená. :) Takisto sa musím zmieniť o médiách. Aj keď som rada informovaná a mám o veciach prehľad, žiadne médiá nesledujem. Sledujem len najnutnejšie veci potrebné k môjmu fungovaniu. Pre niekoho je to možno príliš „odstrihnuté od reality“, no mne to vyhovuje a som takto spokojná. Dávam si pozor na to, čo si vpustím do mysle. Chcem, aby to boli veci, ktoré môj strach a katastrofické scenáre nepodnecujú, ale, naopak, aby to boli veci, ktoré mi prospievajú a obohacujú ma.

​Prevezmime zodpovednosť

Je rozdiel, či trpíte občasnými obavami alebo panickými strachmi. Tiež je rozdiel, akým spôsobom strach zasahuje do vášho života. Jedno je však isté. Všetci máme voľbu sa rozhodnúť, čo s ním budeme robiť. Či budem svoj strach ticho trpieť a znášať, alebo sa ho budem snažiť dostať pod svoju kontrolu. Ako s týmto trojhlavým drakom naložím a či sa s ním neviem nakoniec aj skamarátiť. Mojou zaručenou prevenciou je venovať energiu veciam, ktoré mi dávajú zmysel a veľa sa smiať s ľuďmi, s ktorými mi je dobre.

​Zdroje

Kniha: Proč a jak psychosomaika funguje (Klímová, Fialová, 2015)
https://www.takingcharge.csh.umn.edu/impact-fear-and-anxiety
https://www.takingcharge.csh.umn.edu/how-deal-fear-and-anxiety
https://www.ajmc.com/view/the-effects-of-chronic-fear-on-a-persons-health
https://www.youtube.com/watch?v=q9vLhHCGprc
http://www.slea.sk/ea-a-logoterapia/
https://www.mentalhealth.org.uk/sites/default/files/lets-get-physical-report.pdf

Petra Ort

Škola zo mňa spravila novinárku, život ma nasmeroval k práci v marketingu a intuícia ma vtiahla do práce s deťmi, ktorú milujem. Životné skúsenosti ma zase donútili venovať sa svojmu zdraviu intenzívne a hľadať možnosti, ako žiť krajšie a spokojnejšie.