Všade samé emócie. Kam sa stratili fakty?

Emócie sú nám prirodzené. Počas dňa zažívame širokú paletu pocitov podľa toho, čo sa okolo nás a v nás deje. Sú však miesta, ľudia a príbehy, ktorých jediný cieľ je vyvolať v nás vopred premyslenú citovú odpoveď. Je to v poriadku?

Nedávno som začal pozerať dokument o výrobe nábytku a drevospracujúcom priemysle. Chcel som sa niečo dozvedieť. Hneď v úvode bola vykreslená žena, ktorá s vreckovkou v ruke a slzami v očiach opisovala jedno svoje popoludnie, keď jej umrel jej syn. Driapal sa na nábytkovú skriňu, ktorá sa naňho prevrhla.

V tom momente som ten dokument prestal pozerať s frustráciou až nahnevaním. Namiesto toho, aby som sa dozvedel prosté fakty o výrobe nábytku mi autori dokumentu naservírovali srdcervúci príbeh smrti malého chlapca. Podľa mňa to nič nemalo s obsahom dokumentu, ale to nevadí. Pozitívne pre mňa bolo, že som sa zamyslel nad tým, či tých naservírovaných príbehov, ktoré majú vyvolať emócie, nie je okolo mňa až príliš veľa.

Emócie okolo nás

Z mojich pozorovaní sa emócie veľmi dobre šíria prostredníctvom príbehov. Uvedomujem si, že príbehy a rozprávky boli presne tie formy výmeny poznatkov, skúseností a informácií, ktoré sa datujú od nepamäti. Uvedomujem si aj to, že rečníci príbehov vyvolávajú vo svojich poslucháčoch napojenie. Doslovné napojenie mysle. Po vypočutí príbehu si nepamätáme až tak slová, ktoré rečník použil, ale emócie, to, ako sme sa pri danom príbehu cítili.

Emócie áno, ale tam, kam patria

Ja sa tiež viem napojiť na silný príbeh, ktorý som mnou rezonuje. Kde sa viem vcítiť do rečníka, do príbehu, do postavy v ňom. A je to tu, sám som použil, že sa viem vcítiť. A nie som jediný.

Zároveň mi v poslednej dobe silne emóciami nabité príbehy, články, televízne relácie vadia. Lebo nikde nevidím nič iné, len srdcervúce príbehy. A žiaden obsah.

​Rozumiem, že reality show má presne toto za cieľ. Mieriť na to najjednoduchšie, na naše emócie. A my sa poslušne vcítime do postavy silného farmára, ktorý nikdy predtým nevidel zviera, úbohého zamestnanca firmy alebo obyčajného človeka, ktorý hľadá svojho strateného brata.

Zneužitie na marketing

Bohužiaľ, stretávam sa aj s dnes bežným javom, že silné emócie neservírujú len niektoré typy každodennej zábavy, ako napríklad už spomenuté reality show.

Dnes vidím všade po internete, keď niekto niečo predáva, ponúka, učí, že namiesto svojich skúseností a vzdelania, toho, čo reálne vie a môže poskytnúť, ukáže svoj neuveriteľný a dramatický životný príbeh. A len ten jeho produkt, služba, viera, ktorú ponúka, mu zachránila život a dostala ho tam, kde teraz je. Po bližšom prečítaní zistím, že jeho najväčší životný problém, ktorý ho nasmeroval na túto úžasnú cestu osvietenia, znovuzrodenia a zmeny, boli vyrážky v puberte, odstávajúce uši alebo nudná práca.

Každý má svoj príbeh

Každý z nás má svoj príbeh. Niekomu sa deti v škole smiali, niekto vyrastal iba s jedným rodičom, niekto nemá súmernú tvár alebo... Doplňte si to svoje.

​Keď sa obzriete naspäť vo svojom živote, každý jeden z vás zažil situácie, ktoré boli a aj neboli príjemné. A tie nás formovali. Keby sme sa narodili do úplne inej rodiny a na úplne iný kontinent, riešili by sme úplne iné veci a možno by sme aj robili úplne iné veci.

Niektoré z vecí, ktoré ste zažili, sa mne môžu zdať malicherné, niektoré sa mi budú zdať nepredstaviteľné. No všetci sme si prešli svojimi radosťami a sklamaniami, aby sme boli takí, akí sme.

Ja nechcem mať marketingovo silný príbeh, ktorý chytí za srdcia davy. To pokojne prenechám iným. Chcem prinášať overené fakty a pridanú hodnotu. Nie prázdne dlhé reči. Ja uprednostňujem fakty, lebo verím, že na základe tých sa viem lepšie vo svojom živote rozhodnúť. Najmä v oblasti výživy a športu.

---

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.