O strachu a vplyve na naše zdravie

8/3/2021

V tomto článku sa chcem bližšie venovať téme strachu. Každý ho občas cíti, každý si s ním občas nevedel dať rady. Niekedy je pochopiteľný, inokedy absolútne nekontrolovateľný. Ako ovplyvňuje naše zdravie? Ako sa nenechať ovládať touto emóciou, ale, naopak, mať ju aspoň sčasti pod svojou kontrolou?

Strach je úplne prirodzenou emóciou. Dovtedy, kým sa z neho nestane paralýza a nezačne nás ovládať. Určite je dobré rozlišovať formu aj mieru strachu. Môžeme sa báť pavúka, konfliktu alebo pracovného pohovoru. Väčšinou však nejde o situácie, ktoré by nám zásadne zhoršovali kvalitu života.

Ak napríklad nemáte prácu a musíte živiť rodinu s tromi deťmi, začína to byť vážnejšie, no s dávkou racionality si zvážite svoje možnosti a podniknete vhodné kroky. Tým pádom sa obavy dokážu zredukovať a situácia sa dá zvládnuť.

Najhorším stavom je ten, keď nás zachvacuje strach panický, iracionálny, nafúknutý do obrovských rozmerov. Takýto strach dokáže človeka úplne odstaviť a vo veľkej miere mu odoberá chuť do života, do bežných činností.

Čo sa s telom deje, keď príde hrozba

Akonáhle mozog zaregistruje hrozbu, zmobilizuje sa amygdala, ktorá velenie preberá vždy, keď sme nazlostení alebo sme v silných emóciách. Krv sa nahrnie do svalov, zvýši sa nám tep, zlepší sa zrak...a to všetko pre to, aby sme vedeli rýchlejšie reagovať, utiecť, zachrániť sa. Naopak, ostatné funkcie nepotrebné na prežitie, ako napríklad tráviaci systém, výrazne spomalia svoju činnosť.

A čo na to hovorí psychosomatika?

Psychosomatika vychádza z prístupu, že naše zdravie neovplyvňuje len strava, stres a pohyb, ale taktiež nespracované emócie, negatívne myšlienky a podvedomé vzorce správania. Sme komplexné bytosti. V knihe Proč (a jak) psychosomatika funguje autorky vysvetľujú, že aj emócia je iba forma aminokyseliny, ktorá dokáže informačne meniť štruktúru orgánov. Doposiaľ bolo objavených viac než 100 neuropeptidov vrátane inzulínu z pankreasu či endorfínu z mozgu, ktoré priamo komunikujú s našimi emóciami. Dokážu byť ovplyvnené zmenou nálad a správania a zároveň spätne vplývajú na nervovú, hormonálnu a imunitnú sústavu človeka.

Čiže aby sme tomu správne rozumeli, všetko, každý nezdravý vzorec nášho myslenia možno objaviť aj v určitej miere na fyzickom tele (bunkovej a orgánovej úrovni), no zároveň sa rovnako prejaví aj v sociálnych väzbách a našom správaní.

A to sa opäť dostávame k tomu, že zdravie je súborom viacerých aspektov, ktoré sú spolu tesne prepojené. V knihe sa uvádza týchto päť aspektov: fyzično, psychika, energetický, sociálny a spirituálny.

Dopad chronického strachu

Je dokázané, že chronický strach má negatívny dopad na fyzické, mentálne zdravie, emócie aj sociálne správanie.

Poďme sa však na jednotlivé časti pozrieť samostatne:

Fyzické zdravie – neustálymi obavami sa oslabuje naša imunita, ohrozený je kardiovaskulárny, tráviaci a endokrinný systém, zníži sa plodnosť, takisto sa môžu prejaviť poruchy spánku a bunky začínajú predčasne starnúť.

Psychika a mozog – intenzívna a dlhodobá emócia strachu môže spôsobiť poškodenie určitých častí mozgu (napríklad hippocampu). Strach, ktorý trvá dlho, má vplyv na dlhodobú pamäť. Mary D. Moller, profesorka na Pacific Lutheran University School of Nursing, vysvetľuje, ako strach ovplyvňuje schopnosť učiť sa. Tvrdí, že učenie závisí od konkrétnych chemických procesov a chemické zmeny môžu skresliť vnímanie senzorických informácií, a teda znížiť schopnosť ukladania informácií.

Emocionálne zdravie – narušuje procesy v mozgu, ktoré nám umožňujú regulovať emócie a potláča schopnosť čítať neverbálne odkazy. To všetko má za dôsledok, že môžeme reagovať impulzívne a rozhodovať sa unáhlene. Nehovoriac o tom, že človek s mysľou plnou obáv nevie dať priechod láskavým emóciám, môže byť sčasti narušené aj etické a sociálne správanie. Časté sú aj obsedantno-kompulzívne myšlienky.

Spiritualita – so strachom ide v ruka v ruke nedostatok viery, možno strata viery v to, čomu sme predtým pripisovali dôležitosť (Boh, vesmír,...). Alebo, na druhej strane, zase prílišné upnutie sa na to, že vyššia entita zvráti môj život k lepšiemu.

Socialne väzby – utiahnutosť, nedôvera, podozrievanie iných, strata priateľov,...

Čo s tým robiť

Ako tvrdí psychiatrička a psychosomatická lekárka Jarmila Klímová, ak svojmu strach porozumieme, kde sú jeho príčiny a odkiaľ prichádza, môžeme ho dostať pod svoju kontrolu. Ak sa panicky bojíme, a ani nevieme čoho, vtedy je riešením vyhľadať odborníka, ktorý vám pomôže rozkľúčovať príčiny a vsadiť to celé do racionálnej roviny. Nemať strach by bolo neľudské a v niektorých prípadoch aj nebezpečné. Strach nás má chrániť pred tým, aby sme sa neporezali, nespadli do jamy alebo nedôverovali pochybnému človeku. No nemáme sa ním nechať paralyzovať ani manipulovať.

Ďalšie potenciálne účinné tipy sú tieto:

1. Urobiť to, čoho sa bojíme

Mnohé z katastrofických scenárov, ktoré si premietame, sa nikdy nenaplnia. Tuším až 90 %. Neverila som tomu, pokiaľ som neprekonala svoj strach šoférovania, ktorý ma paralyzoval 10 rokov. Nič iné mi nepomohlo ako to, že som sa doslova prinútila sadnúť do auta a verila som, že sa nič zlé nestane. Ak ide o niečo, čo nie je v štádiu paniky, odporúčam, choďte do toho! Po prekonaní vám to prinesie vlnu novej energie a dobrého pocitu zo zvládnutia situácie. Pekne to kedysi povedal nemecký filozof a spisovateľ Fridrich Nietzsche: Strach klame a ty mu veríš...

2. Nezameriavať pozornosť

Základným vzorcom, ktorý bude vždy fungovať – kam plynie pozornosť, tam ide energia. Pozornosť je niečo, čo máme plne pod kontrolou. Mne to funguje zo všetkého najviac – uvedomiť si, že tu je, že ho cítim, ale napriek tomu sa podľa svojej slobodnej vôle rozhodnúť nenasledovať ho, ísť robiť niečo, čo ma teší, čo mi dáva energiu. Mnohokrát mi k dobrému pocitu pomohli deti, práca v škôlke, za čo som veľmi vďačná. :)

3. Akýkoľvek pohyb

Cvičenie, nech už je akékoľvek, nás udržiava vo forme, zbavuje stuhnutých svalov, posilňuje našu stabilitu a kondíciu. Je však preukázané, že už 10 – 15 minút chôdze vám dokáže zlepšiť náladu. A keďže sa pri ňom vždy vyplaví aj dávka hormónov, ako serotonín či dopamín, môže byť skvelou prevenciou alebo aj riešením na úzkostlivé stavy. Štúdie dokazujú aj to, že zlepšenie kondície, vytrvalosti a atraktivity zvyšuje celkové sebavedomie človeka.

4. Meditácie a dýchacie cvičenia

Niekomu fungujú aj meditácie a upokojovanie mysle. Mne skôr nie, mám pocit, že sa vo mne kumuluje ešte viac negativity a všetko to potrebujem dostať cvičením von z tela. Nuž, všetci sme iní, mať meditácie v talóne však určite nie je na škodu. Ja skôr preferujem jogové cvičenia, a teda prepojenie dýchacích a pohybových cvičení.

5. Nájsť zmysel

Ľudia, ktorí prežili vo svojom živote traumu, sa časti potýkajú so stratou zmyslu života. Hľadanie zmyslu je podstatou liečebnej terapie logoterapia, ktorú vynašiel známy autor a psychiater Viktor Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor. Vychádza z predpokladu, že naplnení zmyslom dokážeme byť aj za ťažkých či tragických podmienok života. Ak pacient dokáže využiť zručnosti a skúsenosti získané traumou, získa úplne iný pohľad na život. Logoterapia sa úspešne používa v liečení veteránov s posttraumatickou stresovou poruchou.

6. Sebapoznanie

Ak viem, že pri pozeraní filmov, kde sa zabíja, mi naskakuje husia koža a mám z nich nočné mory, tak ich nebudem sledovať. Poznanie toho, čo mi škodí, je základným predpokladom a prevenciou voči kumulovaniu nepríjemných pocitov. Nikde nie je napísané, že musím sledovať každý deň správy. Takisto ak viete, že ste úzkostlivejší typ človeka, dá sa s tým pracovať a vyvarovať sa veciam, z ktorých sa necítite dobre. Znie to jednoducho, ale nie je to až také ľahké realizovať.

Ja napríklad vždy pozerám iba rozprávky alebo komédie. Z ostatných typov filmov by som sa cítila nanič, pretože všetky scény a obrazy vnímam dosť intenzívne na svojom tele. Viem o tom a som s tým zmierená. :) Takisto sa musím zmieniť o médiách. Aj keď som rada informovaná a mám o veciach prehľad, žiadne médiá nesledujem. Sledujem len najnutnejšie veci potrebné k môjmu fungovaniu. Pre niekoho je to možno príliš „odstrihnuté od reality“, no mne to vyhovuje a som takto spokojná. Dávam si pozor na to, čo si vpustím do mysle. Chcem, aby to boli veci, ktoré môj strach a katastrofické scenáre nepodnecujú, ale, naopak, aby to boli veci, ktoré mi prospievajú a obohacujú ma.

Prevezmime zodpovednosť

Je rozdiel, či trpíte občasnými obavami alebo panickými strachmi. Tiež je rozdiel, akým spôsobom strach zasahuje do vášho života. Jedno je však isté. Všetci máme voľbu sa rozhodnúť, čo s ním budeme robiť. Či budem svoj strach ticho trpieť a znášať, alebo sa ho budem snažiť dostať pod svoju kontrolu. Ako s týmto trojhlavým drakom naložím a či sa s ním neviem nakoniec aj skamarátiť. Mojou zaručenou prevenciou je venovať energiu veciam, ktoré mi dávajú zmysel a veľa sa smiať s ľuďmi, s ktorými mi je dobre.

Zdroje

Kniha: Proč a jak psychosomaika funguje (Klímová, Fialová, 2015)
https://www.takingcharge.csh.umn.edu/impact-fear-and-anxiety
https://www.takingcharge.csh.umn.edu/how-deal-fear-and-anxiety
https://www.ajmc.com/view/the-effects-of-chronic-fear-on-a-persons-health
https://www.youtube.com/watch?v=q9vLhHCGprc
http://www.slea.sk/ea-a-logoterapia/
https://www.mentalhealth.org.uk/sites/default/files/lets-get-physical-report.pdf

Petra Ort

Škola zo mňa spravila novinárku, život ma nasmeroval k práci v marketingu a intuícia ma vtiahla do práce s deťmi, ktorú milujem. Životné skúsenosti ma zase donútili venovať sa svojmu zdraviu intenzívne a hľadať možnosti, ako žiť krajšie a spokojnejšie.

0 Comments

Soliť či nesoliť? To je otázka dňa

4/3/2021

0 Comments

Odmalička mi rodičia hovorili, aby som to nepreháňal so soľou. Vraj soľ škodí srdcu. Je to vôbec pravda?

Keď som bol malý, rodičia ma naučili, že veľa soli škodí srdcu. Preto moja mama solila jedlá, ktoré varila, polovičnými dávkami soli oproti receptom. Vtedy som to bral ako samozrejmosť, rodičia mi to povedali, tak to tak je. Až neskôr som začal hľadať, aká dávka soli v potravinách je ideálna a prečo moja mama znížila jej dávku na polovicu oproti ostatným.

Kuchynská soľ

Pod pojmom soľ mám na mysli jedlú kuchynskú soľ. Soľ je zlúčenina sodíku a chlóru v pomere 40:60. Pri rozoberaní zdravotných benefitov soli je potrebné sa pozrieť na množstvo sodíka, ktorý so soľou skonzumujeme. Sodík je minerálna látka, ktorej príjem má byť vyvážený a môže spôsobovať ťažkosti.

Sodík

Sodík je tretia najviac zastúpená minerálna látka v našom tele. Nachádza sa najmä v medzibunkových priestoroch a menšia časť je uložená v kostiach. Sodík je dôležitý pre správne fungovanie organizmu. Ovplyvňuje osmotický tlak telesných tekutín, prenos nervových vzruchov, objem krvnej plazmy. Bežne ho prijímame v podobe kuchynskej soli. Obhajcov nadmerného príjmu soli zamrzí, že jeho výskyt je bežný aj v iných potravinách, napríklad v mäse, vajciach, mliečnych produktoch, kapuste, špenáte, zeleri, brokolici, šošovici, zemiakoch, či v cibuli.

Jeho denná odporúčaná dávka je 2,4 – 3 g. Keby sme ho prijímali len v kuchynskej soli, tak potrebujeme zjesť cca 6 – 10 g soli za deň.

Nadbytok sodíka v tele zaťažuje obličky, dochádza k zadržiavaniu vody v organizme a k zvýšeniu krvného tlaku. Medzi ďalšie príznaky nadmerného užívania sodíka patrí aj bolesť hlavy.

Minerálna látka, o ktorej sa potrebujem v súvislosti so sodíkom zmieniť, je draslík.

Draslík

Draslík sa nachádza prevažne vo vnútri buniek. Je dôležitý pre činnosť svalov, srdca a prenos nervových vzruchov. Je potrebný aj pri metabolizme sacharidov a bielkovín. Pri dostatočnom množstve prispieva k zníženiu krvného tlaku. Jeho denná potreba je 2,5 – 4 g. Jeho zdrojom sú banány, citrusové plody, všetka listová zelenina, fazuľa, paradajky, cvikla, obilniny či zemiaky.

Vráťme sa naspäť k soli

Vieme, že ideálne pre naše optimálne zdravie je prijímať vhodný pomer medzi minerálnymi látkami, v našom prípade sodíka a draslíka. Podľa údajov WHO nadmerná konzumácia sodíka (viac ako 5 g soli za deň) a nízky príjem draslíka (pod 3 g za deň) prispieva k vysokému krvnému tlaku a zvyšuje riziko infarktu či mŕtvice. Väčšina ľudí pritom konzumuje 9 – 12 g soli denne, čiže dvojnásobok. Podľa štatistík z roku 2019 je priemerná konzumácia v Taliansku 9,7 g, v USA 9 g denne.

Ako sa nám to darí? Dnešná moderná rýchla strava s vysokým podielom vopred spracovaných či vopred pripravených pokrmov prispieva k výraznému zvýšeniu príjmu soli. Až 80 % soli zjeme v jedlách, ktoré sú predspracované.

Stojí za zamyslenie, či dnes konzumujeme dostatok zeleniny a ovocia, ktoré sú primárnym zdrojom draslíka. A či pomer medzi sodíkom a draslíkom nie je prehnane posunutý smerom k sodíku.

Podľa meta analýzy z roku 2013 zredukovanie množstva príjmu soli o 4 gramy denne (z 9 na 5 gramov) znižuje krvný tlak priemerne o viac než 4 jednotky. Najväčšie zníženie sa prejavuje u starších ľudí a osôb s hypertenziou. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení a mŕtvice. Dokonca sa objavujú aj tvrdenia, že nadmerný príjem soli prispieva k postupnému stálemu zvyšovaniu krvného tlaku so zvyšujúcim sa vekom. Teda zníženie príjmu soli by neznížilo tlak len aktuálne, ale utlmilo by aj zvyšovanie veku súvisiaceho so starnutím.

A čo jód?

Ja som vedel, že to príde. Však bez soli nebudem mať jód a zničím si štítnu žľazu. Takže pomaly. Naša norma udáva, že naša soľ má byť obohatená o 15 až 35 mg jódu na 1 kg soli. Pri potrebnej dennej dávke 150 µg/deň potrebujeme prijať 4 až 10 gramov jodidovanej soli denne (podľa množstva jódu v nej). Ak by sme aj predpokladali, že naša soľ je obohatená na najnižšej povolenej hodnote 15 mg/kg, tak jód sa dá prijímať aj v potravinách. Vysoké dávky jódu obsahujú morské riasy, arónia, morské ryby a živočíchy či niektoré minerálne vody.

Ak by niekto chcel užívať doplnky výživy, treba upozorniť, že dávky nad 1 mg/deň jódu sú toxické.

Záver

WHO tvrdí, že znížením množstva prijatej soli na odporúčanú dávku (5 g/deň) by sme predišli približne 2,5 miliónom úmrtí ročne. Čím by sme znížili aj náklady na zdravotnú starostlivosť.

Moji rodičia ma naučili, že veľa soli škodí. A aj keď je soľ nad zlato, treba sa držať odporúčaní. A tie sú, ako inak, jesť dostatok zeleniny a ovocia, pripravovať si väčšinu jedál doma, oblúkom sa vyhnúť fast-food reťazcom, údeninám, instantným jedlám a glutamanu.

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.

0 Comments

O strachu a vplyve na naše zdravie

Čo sa s telom deje, keď príde hrozba

A čo na to hovorí psychosomatika?

Dopad chronického strachu

Čo s tým robiť

1. Urobiť to, čoho sa bojíme

2. Nezameriavať pozornosť

3. Akýkoľvek pohyb

4. Meditácie a dýchacie cvičenia

5. Nájsť zmysel

6. Sebapoznanie

Prevezmime zodpovednosť

Zdroje

Petra Ort

Soliť či nesoliť? To je otázka dňa

Kuchynská soľ

Sodík

Draslík

Vráťme sa naspäť k soli

A čo jód?

Záver

Miroslav Ort

Archív

Kategórie

O strachu a vplyve na naše zdravie

​Čo sa s telom deje, keď príde hrozba

​A čo na to hovorí psychosomatika?

​Dopad chronického strachu

​Čo s tým robiť

​1. Urobiť to, čoho sa bojíme ​

2. ​Nezameriavať pozornosť

3. ​Akýkoľvek pohyb

4. ​Meditácie a dýchacie cvičenia

5. ​Nájsť zmysel

6. ​Sebapoznanie

​Prevezmime zodpovednosť

​Zdroje

Petra Ort

Soliť či nesoliť? To je otázka dňa

Kuchynská soľ

Sodík

Draslík

Vráťme sa naspäť k soli

A čo jód?

Záver

Miroslav Ort

Archív

Kategórie

Čo sa s telom deje, keď príde hrozba

A čo na to hovorí psychosomatika?

Dopad chronického strachu

Čo s tým robiť

1. Urobiť to, čoho sa bojíme

2. Nezameriavať pozornosť

3. Akýkoľvek pohyb

4. Meditácie a dýchacie cvičenia

5. Nájsť zmysel

6. Sebapoznanie

Prevezmime zodpovednosť

Zdroje