ZDRAVIE VO SVOJICH RUKÁCH
  • O nás
  • Služby
    • Výživové poradenstvo
    • Cukor a jeho nástrahy
    • Webináre
    • Víkend zdravia
  • Blog
  • Referencie
  • Kontakt
  • Členská sekcia
    • Prihlásiť sa
    • Môj účet
    • Odhlásiť sa

Prečo dôkladne zvážiť výber odborníka, ktorý vám pomôže

28/9/2022

0 Comments

 

Iste ste si všimli, že v poslednej dobe sa roztrhlo vrece so seminármi a kurzami osobnostného rozvoja. Máme množstvo koučov, poradcov a odborníkov na rôzne oblasti zdravia, pričom každý z nich sa zameriava na svoj smer či prístup. Ako sa však rozhodnúť pre ten, ktorý mi naozaj pomôže?

Na jednej strane je dobré, že máme toľko možností, pretože sa nemusíme spoľahnúť iba na jedného Jana z dediny, ktorý je psychológom. Niekto potrebuje práve výživového poradcu na usmernenie vo svojej strave, iný zase trojdňový seminár na pomoc pri spracovaní hlbokých zranení z detstva. Akurát si však myslím, že nie všetky typy pomoci sú pre každého, ako sa na niektorých stránkach prezentuje. ​

​Nedostatok informácií môže viesť k unáhleným rozhodnutiam

Koncom minulého roka som sa prihlásila na štúdium muzikoterapie v Čechách, ktoré mi odporučil kolega. V tom čase som však mala veľa práce a nedala som si dostatočný priestor na preštudovanie si rôznych iných kurzov a ich porovnanie. Tým, že osobné referencie považujem za najhodnotnejšie, bez hlbšieho prieskumu som sa vrhla práve na toto štúdium. Po niekoľkých úvodných blokoch som však nebola taká nadšená, ako na začiatku. Mala som od toho jednoducho iné očakávania, od toho, ako bude štúdium prebiehať, čo sa tam budeme učiť a akým spôsobom to bude lektor viesť. Na Vianoce, keď som mala na seba konečne viac času a nacítila som sa na to, čo chcem, som zistila, že v ňom nechcem pokračovať. Kurz som ukončila a mne sa poriadne uľavilo. 

Keby som si vtedy v septembri dala viac priestoru a času na riadne preštudovanie si rôznych iných kurzov, možno by som našla taký, ktorý by mi vyhovoval viac. Ten čas na rozhodovanie je nesmierne dôležitý. Nerobiť zbrklé rozhodnutia iba na základe pocitu, že niečo je pre mňa „dobré“ alebo „správne“. 

​To, čo jednému pomôže, druhému môže uškodiť

Ak ste úzkostlivým typom a zavriete sa do tmy na niekoľko dní bez akýchkoľvek podnetov a svetla, myslím si, že to môže mať opačný efekt, ako by malo mať. Uvádza sa, že najväčšími pozitívami pobytu v tme je možnosť vypnúť od bežných stresových situácií a rutiny, posilnenie všetkých ostatných zmyslov, keďže zrak je nezaťažovaný svetlom, fyzická aj psychická regenerácia. Niektorým mojim známym sa tieto popisované blahodárne účinky naplnili. Ak je niekto ustavične pod tlakom a nedokáže pustiť telefón z rúk, viem si predstaviť, že mu bezpodnetové prostredie môže skutočne pomôcť. 

No v prípade hypersenzitívnych ľudí, ako som aj ja, by to mohlo znamenať, že by ma to prílišné rozmýšľanie a samota doviedli tam, kam nechcem - k opakovanému prehrávaniu ťažkých situácií a emócií a k zameriavaniu pozornosti na negatívne veci namiesto tých prospešných. Pravdou je, že cez zrak nám prichádza najviac podnetov z okolia, a preto aj vysoko citliví ľudia často trávia čas sami v izbe, napríklad so škrabkou na očiach. :) Takýmto spôsobom sa upokojí nervová sústava a telo sa nabije novou energiou. Akurát nie v extrémnych podmienkach, no vo svojom byte alebo prostredí, ktoré poznajú. Výsledok je v podstate rovnaký, len je dosiahnutý iným spôsobom.

Dvakrát meraj, raz strihaj platí aj pri osobnostnom rozvoji

Tak isto by som sa už aj dnes dlhšie rozhodovala, do akého osobnostno-rozvojového seminára či kurzu sa zapojiť. Keďže o sebe viem, že nemám rada veľké skupiny ľudí, že mi príliš málo ani príliš veľa podnetov neprospieva a tiež, že z človeka, ktorý mi má pomôcť, potrebujem cítiť jeho úprimnosť a integritu v tom, čo robí. Potrebujem mu to veriť, keďže sa mi snaží pomôcť s nejakými mojimi súkromnými až intímnymi aspektami života. No, samozrejme, boli a sú situácie, kedy som sa rozhodovala iba na základe intuície a moje rozhodnutia sa ukázali ako prospešné. No tam je potrebné nájsť ten správny balans, kedy ktorú časť mozgu využiť. :) 

Naučila som sa, že je veľmi dôležité preverovať si informácie najmä v takých citlivých oblastiach, ako je zdravie. Veľa sa pýtať, čo vás zaujíma, pýtať sa kamarátov a známych na vlastné skúsenosti s metódou, ktorú chcete podstúpiť, overovať si odbornosť ľudí, ktorí kurzy vedú. Viete tak predísť nenaplneným očakávaniam a ušetriť aj nejaké to euro navyše.

Petra Ort

Škola zo mňa spravila novinárku, život ma nasmeroval k práci v marketingu a intuícia ma vtiahla do práce s deťmi, ktorú milujem. Životné skúsenosti ma zase donútili venovať sa svojmu zdraviu intenzívne a hľadať možnosti, ako žiť krajšie a spokojnejšie. ​
Picture
0 Comments

Ohrievanie v mikrovlnke – je nebezpečné?

11/4/2022

0 Comments

 
Niektorí ju milujú, iní nenávidia – mikrovlnku. Tento jednoduchý kuchynský spoločník je s nami už vyše pol storočia, no stále ho niektorí odsudzujú. Vraj poškodzuje jedlo a škodí nášmu zdraviu. Je to naozaj tak?
Prvé mikrovlnné rúry boli svetu predstavené v roku 1955. Boli veľmi drahé a málokto si ich mohol dovoliť. O desať rokov neskôr títo kuchynskí pomocníci zlacneli a v 70. rokoch 20. storočia sa začali naplno rozširovať. A s nimi aj obavy o ich vplyv na naše zdravie.

Čo sú mikrovlny?

Mikrovlny alebo mikrovlnné žiarenie je druh elektromagnetického žiarenia. Poznáme rôzne druhy elektromagnetického žiarenia, ktoré sa od seba líšia dĺžkou vlny a frekvenciou. Jedným príkladom elektromagnetického žiarenia je aj viditeľné svetlo.
Frekvencia elektromagnetického žiarenia mikrovlnky, ktorá mikrovlny generuje, je 2,45 GHz. Dĺžka vlny je približne 12 cm, čiže označenie tohto žiarenia ako mikro je mierne zavádzajúce.
No nechajme názvoslovie bokom, zamerajme sa na to, ako sa jedlo v mikrovlnke zohrieva.

Ako sa jedlo v mikrovlnke zohreje?

V mikrovlnnej rúre je zariadenie, ktoré generuje mikrovlny. Volá sa magnetrón. Mikrovlny majú tú vlastnosť, že sa odrážajú od kovových predmetov. Preto sa odrážajú od vnútorných stien mikrovlnky. Dvierka, ktoré sú zo skla, majú zabudovanú kovovú mriežku. Týmto je zabezpečené, že mikrovlny ostávajú vo vnútri mikrovlnnej rúry. Takto vytvorené mikrovlnné žiarenie je absorbované jedlom, ktoré do mikrovlnky umiestnime. Zjednodušene povedané, atómy jedla začnú na absorbované žiarenie reagovať zrýchleným pohybom, a tým vzniká teplo.
Bohužiaľ, ohrev v bežných mikrovlnkách nie je homogénny, teda sa predmet vo vnútri, najčastejšie jedlo, nezohreje vo všetkých miestach rovnako. Súvisí to s viacerými faktormi, no na eliminovanie tohto nedostatku sa používa rotačný tanier, ktorý vlastne jedlo mieša.
Ako rýchlo sa jedlo v mikrovlnke zohreje, závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je samotné zloženie jedla. Veľmi rýchlo sa ohrieva voda a potraviny, ktoré vodu obsahujú, napríklad džúsy, mlieko, ovocie.

Mýty o mikrovlnkách

Mikrovlnky poškodzujú zdravie
Žiarenie zaniká časom. Ako som uviedol vyššie, stačí veľmi malá doba na jeho zánik. Jedlo sa nestáva rádioaktívne a nehrozí kontaminácia mikrovlnami, keď takto pripravené jedlo jeme.
Mikrovlnky zabíjajú vitamíny
Pri každej forme tepelnej úpravy sa stráca isté množstvo vitamínov a biologicky aktívnych prospešných látok citlivých na zvýšenie teploty. Je však potrebné aj povedať, že niektoré látky dokáže náš organizmus ľahšie a vo väčšom množstve využiť, keď prešli tepelnou úpravou.
Ak náš záujem zúžime na zeleninu a ovocie, tak treba povedať, že aj skladovanie a doba od zberu veľkou mierou vplývajú na zostatok vitamínov v zelenine a ovocí.
Ohrev v mikrovlnke patrí k tým šetrnejším spôsobom ohrevu. Straty vitamínu C sú okolo 20 – 30 %, čo je stále menej ako pri varení, kedy ho zaniká približne polovica. Väčšina vitamínov a antioxidantov zostáva zachovaná pri ohreve v mikrovlnke. Je to aj z dôvodu, že ohrev je časovo krátky, kratší ako ohrev na sporáku, kde je aj vyššia šanca na zbytočné prehriatie potraviny, a teda aj väčšiu degradáciu. V prípade brokolice sa ukázalo, že jej minútová príprava v malom množstve vody v mikrovlnke uchováva či degraduje flavonoidy rovnako ako 5-minútová príprava v pare.
Varenie potravín spôsobuje ich degradáciu okrem zahriatia aj tým, že časť vitamínov a prospešných látok sa uvoľní do vody. Napríklad pri varení brokolice sa glukosinoláty – látky, ktoré dávajú brokolici antioxidačné účinky.
Na uchovanie čo najväčšieho množstva vitamínov a antioxidantov v potravinách sa odporúča tepelne ich upravovať čo najkratšie v minime vody. To mikrovlnky presne spĺňajú. Poskytujú možnosť rýchleho ohrevu v malom množstve vody, čo sa podobá príprave v pare.
Pri čítaní štúdií, ktoré porovnávajú jednotlivé spôsob prípravy z hľadiska degradácie vitamínov a antioxidantov, si všimnite spôsob použitej prípravy v štúdii. A teda nečítajte len abstrakt. Niektoré štúdie o vplyve mikrovlnky na zeleninu používajú veľa vody, do ktorej zeleninu ponoria, iné používajú vody málo alebo žiadnu. Podľa toho je vlastne príprava v mikrovlnke podobná viac vareniu alebo naparovaniu.

Čo v mikrovlnke radšej neohrievať?

Aj napriek bezpečnosti používania mikrovlnných rúr, sú potraviny, ktoré do nich radšej nedávajme. Neodporúča sa v mikrovlnnej rúre ohrievať dojčenské mlieko a dojčenskú výživu. Aj napriek snahe výrobcov, mikrovlnky nedokážu ohrievať jedlo rovnomerne, čo súvisí aj so samotným nehomogénnym zložením jedla. Preto sa môžu po ohriatí vytvoriť miesta, ktoré sú horúce a miesta, ktoré sú chladnejšie. Takto nerovnomerne ohriata dojčenská strava môže dieťa popáliť na jednom mieste a na druhom mu byť príliš studená. Preto sa odporúča jedlo pri ohrievaní miešať. Buď na sporáku alebo prerušovať ohrev v mikrovlnke a jedlo premiešavať.
Zároveň je potrebné jedlo vkladať do mikrovlnky v takej nádobe, ktorá je na to určená. Inak, áno, môžete jedlo kontaminovať. Nie žiarením, ale zdraviu škodlivými látkami uvoľňujúcimi sa z plastov pri ich zahrievaní.

Je čas sa mikrovlnky zbaviť?

Mikrovlnné rúry sú veľmi dobrým a užitočným pomocníkom v domácnostiach už pol storočia. Ohrev v nich a varenie je rýchle a šetrné k potravinám. Ak aj nejaké živiny pri tepelnej úprave zeleniny akéhokoľvek typu zaniknú, je stále lepšie aj takúto zeleninu jesť, ako nejesť žiadnu a hľadať dokonalý spôsob prípravy.

Zdroje

L. Roubík, Moderní výživa ve fitness a silových sportech, Erasport, 2018.

​"ELECTROMAGNETIC FIELDS AND PUBLIC HEALTH," nternational EMF Project, Február 2005. [Online].
Available: https://www.who.int/peh-emf/publications/facts/microwaveovens_infosheet.pdf.

"Microwave Oven Radiation," U.S. Food 7 Drug Administration, 12 December 2017. [Online].
​Available: https://www.fda.gov/radiation-emitting-products/resources-you-radiation-emitting-products/microwave-oven-radiation#Ovens_and_Pacemakers.

E. Ackerman, "A Brief History of the Microwave Oven Where the “radar” in Raytheon’s Radarange came from," IEEE Spectrum, September 2016. [Online].
Available: https://spectrum.ieee.org/a-brief-history-of-the-microwave-oven.

"Once Baby Arrives from Food Safety for Moms to Be," Federal Food&Drugs Administration, November 2019. [Online].
Available: https://www.fda.gov/food/people-risk-foodborne-illness/once-baby-arrives-food-safety-moms-be.

"Microwave cooking and nutrition," Harvard Health Publishing, August 2021. [Online].
Available: https://www.health.harvard.edu/staying-healthy/microwave-cooking-and-nutrition.

Wu, Xianli et al., "Effects of domestic cooking on flavonoids in broccoli and calculation of retention factors," 2019. [Online].
Available: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6407093/.

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.

Picture
0 Comments

Všade samé emócie. Kam sa stratili fakty?

27/11/2021

0 Comments

 
Emócie sú nám prirodzené. Počas dňa zažívame širokú paletu pocitov podľa toho, čo sa okolo nás a v nás deje. Sú však miesta, ľudia a príbehy, ktorých jediný cieľ je vyvolať v nás vopred premyslenú citovú odpoveď. Je to v poriadku?
Nedávno som začal pozerať dokument o výrobe nábytku a drevospracujúcom priemysle. Chcel som sa niečo dozvedieť. Hneď v úvode bola vykreslená žena, ktorá s vreckovkou v ruke a slzami v očiach opisovala jedno svoje popoludnie, keď jej umrel jej syn. Driapal sa na nábytkovú skriňu, ktorá sa naňho prevrhla.

V tom momente som ten dokument prestal pozerať s frustráciou až nahnevaním. Namiesto toho, aby som sa dozvedel prosté fakty o výrobe nábytku mi autori dokumentu naservírovali srdcervúci príbeh smrti malého chlapca. Podľa mňa to nič nemalo s obsahom dokumentu, ale to nevadí. Pozitívne pre mňa bolo, že som sa zamyslel nad tým, či tých naservírovaných príbehov, ktoré majú vyvolať emócie, nie je okolo mňa až príliš veľa.

Emócie okolo nás

Z mojich pozorovaní sa emócie veľmi dobre šíria prostredníctvom príbehov. Uvedomujem si, že príbehy a rozprávky boli presne tie formy výmeny poznatkov, skúseností a informácií, ktoré sa datujú od nepamäti. Uvedomujem si aj to, že rečníci príbehov vyvolávajú vo svojich poslucháčoch napojenie. Doslovné napojenie mysle. Po vypočutí príbehu si nepamätáme až tak slová, ktoré rečník použil, ale emócie, to, ako sme sa pri danom príbehu cítili.

Emócie áno, ale tam, kam patria

Ja sa tiež viem napojiť na silný príbeh, ktorý som mnou rezonuje. Kde sa viem vcítiť do rečníka, do príbehu, do postavy v ňom. A je to tu, sám som použil, že sa viem vcítiť. A nie som jediný.

Zároveň mi v poslednej dobe silne emóciami nabité príbehy, články, televízne relácie vadia. Lebo nikde nevidím nič iné, len srdcervúce príbehy. A žiaden obsah.

​Rozumiem, že reality show má presne toto za cieľ. Mieriť na to najjednoduchšie, na naše emócie. A my sa poslušne vcítime do postavy silného farmára, ktorý nikdy predtým nevidel zviera, úbohého zamestnanca firmy alebo obyčajného človeka, ktorý hľadá svojho strateného brata.

Zneužitie na marketing

Bohužiaľ, stretávam sa aj s dnes bežným javom, že silné emócie neservírujú len niektoré typy každodennej zábavy, ako napríklad už spomenuté reality show.

Dnes vidím všade po internete, keď niekto niečo predáva, ponúka, učí, že namiesto svojich skúseností a vzdelania, toho, čo reálne vie a môže poskytnúť, ukáže svoj neuveriteľný a dramatický životný príbeh. A len ten jeho produkt, služba, viera, ktorú ponúka, mu zachránila život a dostala ho tam, kde teraz je. Po bližšom prečítaní zistím, že jeho najväčší životný problém, ktorý ho nasmeroval na túto úžasnú cestu osvietenia, znovuzrodenia a zmeny, boli vyrážky v puberte, odstávajúce uši alebo nudná práca.

Každý má svoj príbeh

Každý z nás má svoj príbeh. Niekomu sa deti v škole smiali, niekto vyrastal iba s jedným rodičom, niekto nemá súmernú tvár alebo... Doplňte si to svoje.

​Keď sa obzriete naspäť vo svojom živote, každý jeden z vás zažil situácie, ktoré boli a aj neboli príjemné. A tie nás formovali. Keby sme sa narodili do úplne inej rodiny a na úplne iný kontinent, riešili by sme úplne iné veci a možno by sme aj robili úplne iné veci.

Niektoré z vecí, ktoré ste zažili, sa mne môžu zdať malicherné, niektoré sa mi budú zdať nepredstaviteľné. No všetci sme si prešli svojimi radosťami a sklamaniami, aby sme boli takí, akí sme.

Ja nechcem mať marketingovo silný príbeh, ktorý chytí za srdcia davy. To pokojne prenechám iným. Chcem prinášať overené fakty a pridanú hodnotu. Nie prázdne dlhé reči. Ja uprednostňujem fakty, lebo verím, že na základe tých sa viem lepšie vo svojom živote rozhodnúť. Najmä v oblasti výživy a športu.

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.

Picture
0 Comments

Na ignorovanie tvojho zdravia doplatíme my všetci

11/10/2021

0 Comments

 
To, že ľudia fajčia, pijú alkohol a zanedbávajú svoje zdravie, má omnoho väčšie dôsledky, ako si len vieme predstaviť. Aj keď je pravdou, že každý je zodpovedný sám za seba, tvoje správanie ovplyvňuje môj život, moje peniaze, môj životný štýl. Ako? Dozviete sa v článku.
Začnem netradične. Definovaním pojmov. Stručne si popíšeme, ako funguje zdravotný systém na Slovensku. Následne si definujeme slobodu konania. Nebojte sa, bude to mať aj pointu. Zamyslíme sa nad tým, ako sloboda rozhodovania v otázkach nášho vlastného zdravia je skutočne iba našou záležitosťou.

Zdravotný systém

Zdravotný systém na Slovensku funguje za účelom udržania a predĺženia života a upevneniu zdravia obyvateľov. Teda nás všetkých. Náš zdravotný systém je postavený na 2 základných princípoch:
  • solidárnosť,
  • rovnostárstvo.
​Solidárnosť znamená, že ekonomicky aktívni občania platia prístup k zdravotnej starostlivosti aj všetkým ostatným skupinám, napr.: deťom, dôchodcom, mamičkám na materskej, nezamestnaným.
​Rovnostárstvo určuje, že všetci majú nárok na rovnaký typ a rozsah zdravotných služieb, bez ohľadu na to, koľko peňazí do systému vložili.
Náš zdravotný systém je finančne zabezpečený cez zdravotné odvody, ktoré sú povinné pre všetkých obyvateľov. Buď si ich platíme sami alebo, ako som spomínal vyššie, ich platí pre ekonomicky neaktívnych obyvateľov štát. Na Slovensku sa z verejných zdrojov zabezpečuje približne 70 % výdavkov na zdravotníctvo.
​Predtým, než zavrhneme náš zdravotný systém, treba povedať, že takýto systém financovania zdravotníctva funguje aj v iných európskych krajinách, napr.: Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Francúzsku, Belgicku.

​Sloboda

​Sloboda je schopnosť rozhodovať sa a konať bez obmedzení. Sloboda sa spája s uskutočňovaním svojvôle a s odpútaním sa. Odpútaním sa od vôle ostatných a od spoločnosti. V skratke, žiť si podľa seba.
Zároveň sme my, ľudia, spoločenské bytosti. Už Aristoteles tvrdil, že človek nemôže existovať bez spoločnosti, že bez nej by prestal byť človekom. Avšak aj napriek tomu, že spoločnosť je hlboko spätá s tým, kým sme ako ľudia, uznávame slobodu ako odklon od nej.

​Sloboda v spoločnosti

​Moja mama ma učila, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného človeka. Ja verím, že je to pravda. Nikto z nás nežije a ani by nechcel žiť na pustom ostrove odkázaný len sám na seba.
​So slobodou však prichádza aj zodpovednosť. Bohužiaľ za naše individuálne prehrešky či zlyhania nenesieme zodpovednosť len my sami, ale aj iní ľudia v našej komunite, spoločnosti, štáte.
Pozrime sa na príklad obéznych ľudí. Povedzme, že každý z nich má slobodu jesť čo chce a žiť si ako chce. Áno, každý z nich si bude niesť svoju zodpovednosť za horší spánok, potrebu kupovať nadrozmerné oblečenie či kupovať si 2 letenky len sami pre seba. Ich problém. No iba do momentu, kým nebudú potrebovať lekársku starostlivosť.
V Spojených štátoch predstavujú náklady na zdravotnú starostlivosť obéznych dospelých 21 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť. A to ešte ani nebudem spomínať náklady za zníženú produktivitu práce či straty zamestnania, ktorá sa premietne do vyšších výdavkov pre štát.
​V prípade našej krajiny, kde pracujúci platia za zdravotnú starostlivosť všetkým, to znamená, že každý jeden obézny, ktorý sa slobodne rozhodol, že bude obézny, bude chcieť peniaze aj z môjho zdravotného poistenia, aby bol ošetrený. Neverím, že človek, ktorý je chorý alebo trpí, nevyhľadá lekársku pomoc a bude ticho trpieť doma. V takom prípade by moje príspevky do zdravotného poistenia boli ochránené.
A to ešte nehovorím o ľuďoch, ktorí sa slobodne rozhodli fajčiť niekoľko krabičiek cigariet denne, užívať drogy, piť alkohol, riskovať svoj život pre selfie na sociálnej sieti alebo aj ignorovať preventívne prehliadky. Pri prvej potrebe lekárskeho ošetrenia sa na ich liečbu budeme skladať všetci bez rozdielu.

Slobodne a zodpovedne k zdraviu

​Slobodu si mnohí predstavujú ako úplné ignorovanie toho, že nežijú na tejto planéte či v tejto spoločnosti sami. Lenže tak to nefunguje. Slobodne si môžeme robiť len to, čo nebude mať následky aj pre iných ľudí.
Ignorovanie svojho zdravia ovplyvňuje aj ostatných ľudí. Ak nie inak, tak minimálne cez vyššie výdavky na zdravotníctvo, teda vyššie odvody, dane, poplatky. Vtip je teda v tom, že starať sa o seba a o svoje zdravie je prospešné nielen pre nás samých, ale aj pre našu spoločnosť.

Zdroje

European-semester_thematic-factsheet_health-systems_sk.docx (europa.eu)
Systém starostlivosti o zdravie a zdravotníctvo ako systém (unipo.sk)
​
Freedom Definition & Meaning | Dictionary.com
Personal Freedom and the Dictates of Society | Thomas Jefferson School of Law (tjsl.edu)
Economic Costs of Obesity (healthycommunitieshealthyfuture.org)
Microsoft Word - Fast Facts Cost of Obesity 2013 v2 (gwu.edu)
Airline Obesity Policies: Will You Have to Buy an Extra Seat? | SmarterTravel

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.

Picture
0 Comments

Je obezita osobná zodpovednosť každého z nás?

7/9/2021

0 Comments

 
Dve miliardy dospelých ľudí na zemi majú nadváhu alebo obezitu. Čo je však ešte horšie, nadváhou trpí až 39 miliónov detí do 5 rokov. Ako je to možné a prečo si to títo ľudia vybrali?

Čo je nadváha a obezita?

Najprv si vysvetlime, čo je nadváha a čo je obezita. Nadváhou a obezitou sa rozumie abnormálne ukladanie tuku, ktorý môže ovplyvniť zdravie človeka. Najjednoduchším spôsobom určenia nadváhy a obezity je BMI index, ktorý dobre poslúži u väčšiny populácie.
Nadváhou trpia dospelé osoby, ktoré majú BMI väčšie alebo rovné číslu 25.
Obezitou trpia dospelé osoby, ktoré majú BMI väčšie alebo rovné číslu 30.
U detí sa nadváha určuje pomerom výšky a hmotnosti a následným porovnaním s tabuľkami vydanými WHO.

​Osobná zodpovednosť

Dovoľte mi troška filozofovať. Každý okamih vo svojom živote mám na výber, čo budem robiť, čo budem jesť. Na večeru si môžem vybrať, či si dám krémeš alebo zeleninový šalát. Dobrovoľne si vyberám každý deň krémeš a postupne začnem priberať, až sa stanem obéznym. Je moja zodpovednosť, že som si nevybral zeleninový šalát, je moja zodpovednosť, že som obézny.
Ak vyššie uvedené platí, tak potom si 340 miliónov detí vo veku 5 – 19 rokov dobrovoľne vybralo nadváhu a obezitu. A ďalších 39 miliónov detí vo veku do 5 rokov. Rozhodli za ne rodičia, ktorí prajú svojim deťom život v chorobe?
Picture

​A čo ak by ste nemali čo jesť?

V štatistických dátach z USA sa ukazuje, že obezita sa šíri najmä v oblastiach, kde prevláda chudobné obyvateľstvo. Štvrte a oblasti s chudobným obyvateľstvom majú aj problém so zásobovaním potravín. Takéto oblasti sa zvyknú označovať aj ako „food deserts“ – potravinové púšte. 43 % domácností žijúcich pod hranicou chudoby nevie, kedy a či vôbec bude mať ďalšie jedlo.
Bohaté štvrte majú 4-krát viac supermarketov ako chudobné štvrte a, samozrejme, s väčším výberom. Výber toho, čo budú ľudia jesť, je závislý na tom, aké majú možnosti a čo si môžu dovoliť kúpiť. Bohužiaľ, veľa potravinových púští je preplnených fast food-ovými reťazcami, ktoré ponúkajú síce lacné, no nezdravé jedlo plné tuku, soli a cukru.
Keď zarátame, že chudobné obyvateľstvo nemá peniaze na autobus a už vôbec nie na auto, dostať sa do veľkého supermarketu s dostatočným výberom čerstvej zeleniny je už reálny problém. Zároveň je chudobné obyvateľstvo často aj bez pravidelného príjmu, čiže ich fyzická aktivita je limitovaná na okolie domu. V prípade, že aj dostanú peniaze od štátu, tak ich nemajú kde utratiť na zdravé potraviny. A to neuvažujem ešte nad duševným stavom a stresom, ako dôležitým faktorom ovplyvňujúcim priberanie. Ako sa môžu cítiť chudobní a nevzdelaní ľudia vytlačení na okraj spoločnosti žijúci v strachu o to, či vôbec bude večera?
Podobné štatistiky obezity sa ukazujú aj v iných krajinách. Obezita sa najviac rozširuje v chudobných a rozvíjajúcich sa krajinách. V Afrike sa počet detí do 5 rokov s nadváhou zväčšil od začiatku storočia o 24 %. V Ázii žije skoro každé druhé dieťa do 5 rokov s nadváhou alebo obezitou.
Picture

Ako je na tom Európa a Slovensko

V roku 2014 Eurostat odhalil, že v EÚ má približne 52 % dospelej populácie nadváhu či obezitu. Najviac je rozšírená medzi obyvateľstvom s najnižším vzdelaním. Žeby mali ľudia iba so základnou školou aj menej peňazí?
Na Slovensku je identifikovaných 102 potravinových púští, kde nie je dostupnosť základných potravín a nepotravinového tovaru. Prevažne ide o obce do 250 obyvateľov.

Záver

Obezita sa celosvetovo rozširuje najviac v chudobných a rozvíjajúcich sa krajinách a u chudobného obyvateľstva v bohatých krajinách. Aj WHO preto nabáda vlády, aby dôraz pri dostupnosti jedla a potravinových programov bol na najchudobnejšie obyvateľstvo.
​Áno, ako zdravý bohatý Európan, ktorý sa môže rozhodnuť, či si dá na večeru krémeš alebo zeleninový šalát, som zodpovedný za svoje zdravie a nadváhu. Mal som to šťastie, že mi rodičia zabezpečili v detstve dostatok kvalitného jedla, mám prístup k informáciám a peniaze na nákup akéhokoľvek jedla z tých najvzdialenejších končín sveta. Moja obezita je preto moja voľba a moja zodpovednosť.
​Môžem však každého človeka brať za zodpovedného za jeho hmotnosť, keď nemá na výber a ani nevie, že nejaký výber existuje? Podľa mňa nie.

Zdroje

Obesity and overweight
Global Strategy on Diet, Physical Activity and Health
Poverty and Obesity in the U.S.
Ako sme na tom v EÚ s obezitou?
Slovensko má viac ako sto potravinových púšti. ZMOS predstavil riešenia problému
Food Deserts* - Food Empowerment Project

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.

Picture
0 Comments

Ako na psychickú pohodu v dobe sociálnych sietí

27/7/2021

0 Comments

 
Je úplne bežné, že ak vo svete pretrváva nejaký trend, mnoho ľudí sa vôbec nezamyslí nad jeho zmyslom. Opakujeme to, čo robia druhí, možno aby sme zapadli, aby sme šli s dobou, aby sme držali krok so svojimi priateľmi.
V decembri minulého roka, počas Vianoc, som sa rozhodla, že prestanem uverejňovať osobné príspevky na Facebook a scrollovať príspevky od mojich priateľov a známych. V podstate vo mne táto idea driemala už dlho, no k jej realizácii mi dopomohol film The Social Dilemma, pri ktorom som si len utvrdila to, že cieľ, zámer a smerovanie sociálnych sietí nesúznia s mojimi hodnotami a nastavením.

Na Facebook chodievam stále. Odpisujem na správy priateľom. Nezanevrela som ani na užitočné stránky, napr. tipy, ako sa lepšie učiť cudzí jazyk. Bez sociálnej siete by sa k vám tento článok nedostal a nevedeli by sme ani rozšíriť naše služby a eventy medzi ľudí. No nenájdete ma visieť na Facebooku a rozmýšľať nad tým, prečo si Janka nafarbila vlasy načerveno alebo sa pýtať, koľko detí to má vlastne má moja spolužiačka zo strednej. Nepozerám si ani príbehy známych a upozornenia, ktoré mi v pravom rohu svietia načerveno. Tie iba odkliknem a zavriem (aby ich tam o pár dní nebolo 100).

To je ale nudný život, však? :) Vlastne som stratila „prehľad“ o tom, čo sa deje, nezapájam sa do diskusií o Covide, nezapájam sa do diskusií o životoch iných, nekomentujem statusy ľudí, ktorých som roky nevidela a nebyť Facebooku, nevidím ich ani na fotkách, nebijem sa do pŕs za svoj názor na otázku homosexuálov či geopolitické témy.

Je pravdou, že ak človeku osobne nenapíšem alebo nezavolám, tak naozaj neviem, čo sa v jeho živote deje, ako sa má, čo rodina, zdravie, ako sa mu darí v práci. Mne sa však náramne uľavilo, lebo som zistila, že mnohé informácie o životoch iných nepotrebujem a nechcem vedieť. Ak naozaj chcem vedieť, ako sa dotyčný má, otvorím si Messenger a píšem správu, teda v prípade, ak naňho nemám telefónne číslo.

Zistila som, že chcem mať okolo seba reálnych ľudí z mäsa a kostí, reálnych priateľov a nie ilúziu v podobe pekných fotiek a napĺňania vlastnej sebahodnoty.

Prečo sa sociálnych médií nevieme vzdať

Slávka Kubíková vo svojej knižke Krotitelia displejov vysvetľuje, prečo sa času stráveného za displejmi vzdávame ťažko. Z čias, keď sme boli lovcami a zberačmi, znamenalo zameranie pozornosti na jednu vec to, že nás pravdepodobne zožral lev alebo nás tresli po hlave. Náš základný inštinkt je presúvať pozornosť medzi viacerými vecami naraz. Náš mozog sa od tejto doby veľmi nezmenil, no iste ste si všimli, že toho nebezpečia tu máme podstate menej ako vtedy.

Tvorcovia sociálnych médií využívajú tento fakt v plnej miere. Farebné pohyblivé reklamy, pípajúce notifikácie, lajky na Facebooku, reklamy presne o témach, ktoré by nás mohli zaujímať – toto všetko je ekvivalentom šuchotu v kríkoch, ekvivalentom nášho stopárskeho inštinktu z doby, kedy skutočne dával zmysel a slúžil na prežitie. No v súčasnej dobe nám tak akurát berie čas na iné, zmysluplnejšie aktivity, spôsobuje bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, závislosti a neschopnosť nadväzovať skutočné vzťahy.

V celej tejto záležitosti má hlavné slovo hormón šťastia a spokojnosti dopamín, ktorý nám vytvára dobré pocity. Vyplavuje sa vtedy, keď si zacvičíme, keď sa najeme alebo keď sa niečo naučíme. Avšak dopamín sa uvoľňuje aj vtedy, keď nám niekto lajkne novú fotku alebo keď zabijeme nepriateľa v počítačovej hre.
V praveku bol zmysel jasný, aký zmysel to má pre človeka dnes?
Picture
V dobe, kedy je nastolenie psychickej pohody kľúčové, kedy sa zmietame v strese a dvoch prácach, aby sme vedeli platiť hypotéky. Aký zmysel má zaťažovať svoj mozog nepodstatnými vecami, zdieľať zážitky vo virtuálnom priestore s ľuďmi, ktorých by som si k sebe domov na kávu nikdy nepozvala?

Podľa portálu Statista.com strávi priemerný používateľ internetu na sociálnych sieťach takmer 2 a pol hodiny denne. Samotná prítomnosť mobilu pri práci narúša pozornosť, nehovoriac o tom, ak máte zapnuté notifikácie a pípanie. Slávka Kubíková odporúča „digitálny minimalizmus“, ktorý je najmä o zmene prístupu a myslenia k technológiám ako takým. Nemusí byť striktne o tom odhlásiť sa zo sociálnych sietí či si vyhodiť všetky aplikácie z mobilu. Je o tom dať svoje virtuálnej existencii rámec.

Dodnes nezabudnem na vetu, ktorá zaznela od istého psychológa na kurze, ktorý navštevujem. Jedným z pravidiel kurzu bolo, aby sme mali mobily počas prednášok vypnuté a nemali sme ich ani v rukách. A k tomu dodal, že mnoho ľudí na kurzoch to nedodržiava, pretože si myslia, že ich tam vo virtuálnom priestore niekto čaká, no v skutočnosti je to klamstvo. Nikto tam na vás nečaká. Všetko podstatné sa deje vo fyzickom svete v interakcii s ľuďmi v osobnom kontakte.

​Moje zásady

Chcem pre vás zhrnúť svoje overené tipy, ktoré mi pomáhajú úplne sa neodstrihnúť od technológií a sociálnych sietí, no fungovať popri nich tak, aby ma to príliš nezahlcovalo.

​1. Osobné príspevky ani príbehy na Facebook nepridávam, nescrollujem ani príspevky priateľov. Šetrí to fakt veľa času a ak sa naozaj zaujímam o to, ako sa má niekto, koho som dlho nevidela, napíšem mu smsku alebo správu na Messengeri. Takisto to platí opačne – kto chce, napíše mi.

2. Notifikácie mám počas dňa vypnuté, cielene si pozerám správy na Whatsappe alebo Messengeri. Ja osobne si neviem predstaviť, aby mi popri inej práci každú chvíľu pípali upozornenia.

3. Na iných sociálnych sieťach okrem Facebooku nemám založený účet a nechýba mi to. Facebook si nechávam kvôli nášmu projektu a pár ľuďom, ktorým chcem občas napísať.

4. Telefón nemám počas sústredenej práce pri sebe. Cez víkend ho mám odložený celý deň. Telefón si okolo deviatej večer vypínam a zapínam si ho až ráno.

5. Ak ideme s Mirom na turistiku, na kávu alebo sa len tak prejsť, mám tiež telefón odložený. Tento čas chcem naplno tráviť s ním.

6. Počas dní,  keď nepracujem a viem, že som zahltená mnohými podnetmi, vypínam si telefón aj počas dňa. Nikdy ešte nebolo nič také urgentné, že by to nepočkalo pár hodín.
​

Ak máte aj vy tipy, ktoré so mnou chcete zazdieľať, budem rada. :)

​Pár slov na záver

Cieľom tohto článku nebolo označiť displeje a sociálne médiá za niečo absolútne škodlivé, ale iba upozorniť na to, aby sme si sami nastavili mantinely, ktoré nám vyhovujú. Také mantinely, ktoré mne osobne zabezpečia príjemné fungovanie s technológiami. A verím tomu, že každý to môžeme cítiť úplne inak. Je dôležité sa zamýšľať nad činmi, ktoré robíme a nerobiť ich iba pre davovú psychózu a zo strachu zo straty obľúbenosti, sebahodnoty či priateľov.

Petra Ort

Škola zo mňa spravila novinárku, život ma nasmeroval k práci v marketingu a intuícia ma vtiahla do práce s deťmi, ktorú milujem. Životné skúsenosti ma zase donútili venovať sa svojmu zdraviu intenzívne a hľadať možnosti, ako žiť krajšie a spokojnejšie. ​

Picture
0 Comments

Pupalkový olej – je naozaj zdravý?

20/5/2021

0 Comments

 
Všade na nás vyskakujú upozornenia, že omega-6 mastné kyseliny si treba držať na uzde. A zároveň sa všade dočítame, že pupalkový olej má úžasné účinky na ľudský organizmus. Je plný omega-6 mastných kyselín. Tak ako je to teda?
Pred nedávnom som zachytil, že na internete sa propagujú úžasné účinky pupalkového oleja. Pupalkový olej vyhladzuje pleť, pomáha pri modrinách, zlepšuje elasticitu alebo pevnosť pokožky. Udržiava normálne hodnoty krvného tlaku a redukuje hladinu cholesterolu. A najmä ženám dokáže pomôcť.

Dobrý na PMS

Pupalkový olej je účinný pri zmierňovaní symptómov predmenštruačného syndrómu. Pomáha pri podráždenosti, náladovosti, nevoľnosti, bolestiach hlavy alebo nafukovaniu. V štúdii ženám podávali prípravok s obsahom pupalkového oleja, vitamínu B6 a vitamínu E. Treba preto pri pravidelnom užívaní pupalkového oleja myslieť aj na dostatočné množstvo týchto vitamínov.

Samé omega-6?

Keď sa mi pupalkový olej dostal do rúk, zistil som, že obsahuje len omega-6 mastné kyseliny. Všetky magazíny a články riešiace zdravý životný štýl a stravu nás odhovárajú od vysokého príjmu týchto kyselín. Naša moderná strava obsahuje veľa omega-6 a málo omega-3, preto treba dopĺňať tie omega-3 mastné kyseliny. Bol som z toho zmätený. Na jednej strane mám omega-6 veľa a na druhej ich mám ešte pridať?

Kyselina gama-linolenová

Tvrdí sa, že omega-6 mastné kyseliny majú zápalové účinky. Lenže nie všetky. Kľúčom k rozuzleniu nášho príbehu je kyselina gama-linolenová (GLA). Je to omega-6 mastná kyselina s protizápalovými účinkami obsiahnutá v pupalkovom oleji. Nájdeme ju aj v konopných semienkach alebo v oleji zo semien čiernej ríbezle.
Väčšina omega-6 mastných kyselín v našom jedálničku pochádza z rastlinných olejov vo forme kyseliny linolovej. Náš organizmus si kyselinu linolovej premieňa na gama-linolenovú a arachidonovú. Lenže premena na GLA je veľmi pomalá, a preto v konečnom dôsledku máme viac kyseliny arachidonovej, ktorá má zápalové účinky, ako gama-linolenovej. A to je aj dôvod, prečo sa tvrdí, že príjem omega-6 mastných kyselín vo všeobecnosti si máme strážiť.
Vzhľadom na tieto nové informácie už nevyzerá užívanie pupalkového oleja tak hrôzostrašne. Isteže by som ho teraz nezačal užívať v obrovských množstvách. No príležitostné užitie dáva zmysel a môže pomôcť. Len na ňom nevyprážajte. Teplota prepálenia je len niečo nad 100 °C.

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.

Picture
0 Comments

Prečo nepoužívať výživové doplnky?

11/4/2021

0 Comments

 
Huby po daždi nerastú rýchlejšie, ako množstvo doplnkov výživy na pultoch obchodov, lekární. A kto vie posúdiť, či ich marketing neprevyšuje ich reálne prínosy? Prečo užívame výživové doplnky a načo sú nám dobré?
Mal som nedávnu skúsenosť s predajnou sieťou výživových doplnkov. Nečakajte však, že sa budem z niekoho vysmievať, zhadzovať ho, či sa robiť prehnane múdry. Mňa moja skúsenosť priviedla k zamysleniu a pozývam vás, aby sme sa zamysleli spoločne.

Zelenina a ovocie už nie sú ako voľakedy

„Odborníci“ na výživu, ktorí zarábajú primárne na predaji výživových doplnkov, s obľubou hovoria, že zelenina a ovocie už nemajú takú kvalitu ako voľakedy. Pod kvalitou sa rozumie množstvo minerálnych látok a vitamínov. Nebudem sa prieť s týmto tvrdením, kto si chce o tom prečítať viac, našiel som 2 zaujímavé publikácie [1,2].
Povedzme, že ovocie a zelenina naozaj majú menej vitamínov a minerálnych látok ako pred 50 či 70 rokmi. Takže, ak mrkva má o polovicu menej minerálov ako pred 50 rokmi, jediné, čo mi stačí, je zjesť 2-krát viac mrkvy. Nepotrebujem si vitamíny a minerály dopĺňať nejakým práškom či tabletkou. Navyše, ak sa budem zamýšľať ďalej, ako výrobcovia vraj čisto prírodných výživových doplnkov, ktoré obsahujú iba extrakty z rastlín, vypestujú rastliny, ktoré majú dostatočný obsah minerálov a vitamínov?

Zdravie na počkanie

Klienti si v nádeji, že sa im zrazu zlepší celý život mávnutím prútika, pardon, užitím tabletky, kúpia celé sady výživových doplnkov. Ceny sa šplhajú do niekoľko desiatok až stoviek eur mesačne. Klienti spokojne papajú svoje zakúpené produkty a predajcom sa plnia vrecká. A tu prichádza gro môjho zamyslenia: prečo?
Mám 10 rokov skúseností z korporátneho prostredia. Vidím ľudí, ktorí sú uponáhľaní, vystresovaní, pijú litre kávy, sladených nápojov a vyčerpanosť si kompenzujú presladenými sušienkami z bufetu. Prídu prvé zdravotné komplikácie, či už u nich priamo, alebo v blízkej rodine. Začnú sa zamýšľať nad svojim zdravím. A teraz im niekto povie, že táto pilulka, nápoj, prášok, im pomôže. Dodá všetky potrebné živiny. A naozaj začnú piť prášok sladený umelým sladidlom namiesto svojho obľúbeného sladeného nápoja. Priamo výrobca tvrdí, že jeho prášok rozmiešaný vo vode je alternatívou k vysoko kalorickým sladeným nápojom. Prosím pekne, aj čistá voda je výborná alternatíva k vysoko kalorickým sladeným nápojom. Aká to novinka, že?
Klient do svojho jedálnička zaradí raňajkové drinky, vlákninové drinky, drinky na chudnutie a čo ja viem ešte na čo. Vypustí tak väčšinu svojich doterajších potravín a zrazu, zázrak! Schudne, upraví sa mu stolica, zlepší sa mu pleť, cíti sa lepšie. A už nikdy inak. Produkty kupuje celé roky a nič viac nezmenil.

Čakáme na zázraky

Nič nezmenil. To je ono. Prišiel produkt, ktorý mu pomohol a to stačilo. Nie je nutné sa zamýšľať nad tým, čo robím, či dokonca prehodnocovať, či je môj životný štýl dlhodobo udržateľný, nieto ešte prospešný či zdravý. Stačí si dať tabletku, nápoj a ono sa všetko zariadi za mňa. Je ťažké uznať, že niečo nerobím dobre. Že niečo treba zmeniť. Všetky zmeny v životnom štýle, v jedálničku, v množstve pohybu, stresu, myslení, to sa nedá spraviť tabletkou. To vyžaduje úsilie a aj čas. Niekedy roky. A to sa nám nechce. Namiesto toho, aby som začal jesť zeleninu a ovocie, obed do práce si doma uvaril, prestal vyjedať chladničku pri každom strese či psychickom vyčerpaní, radšej počkáme na zázrak, ktorý prinesie tabletka.

​Výživové doplnky: áno či nie?

Prosím, nechápte ma zle. Ja netvrdím, že výživové doplnky sú niečo zlé. Ani si nemyslím, že ich predajcovia sú klamári, ktorí chcú len zarobiť. To nie. Ja tvrdím, že tabletka ma nezachráni. Čo sa týka stravy, tak vyvážená strava plná rastlinnej zložky je základ. A to, že nejaký doplnok môjmu kamarátovi pomohol, neznamená, že bude fungovať rovnako aj u mňa. Tak, ako niekedy až fanaticky uznávaný glykemický index je podmienený osobe, ktorá danú potravinu konzumuje [3], tak môže aj jeden multivitamínový nápoj niekomu pomôcť viac a inému menej.
Výživový doplnok je tu preto, aby sme si dopĺňali látky, ktoré je pre nás ťažké získať. Majú byť doplnkom, nie náhradou stravy. Preto si myslím, že uvedomenie si nedostatkov v strave, ich úprava a kúpa vhodnejších potravín, je základ. A radikálne lacnejší. Možno už toto bude stačiť. Možno nie a do hry prídu aj doplnky stravy. Len, prosím, nie každá pilulka je zázrak a zmení život na nepoznanie. Ak by bola, na svete už nie sú choroby.

Zdroje:

[1] https://journals.ashs.org/hortsci/view/journals/hortsci/44/1/article-p15.xml
[2] https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0889157516302113
[3] ​https://academic.oup.com/ajcn/article/104/4/1004/4557132

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.

Picture
0 Comments

O strachu a vplyve na naše zdravie

8/3/2021

0 Comments

 
V tomto článku sa chcem bližšie venovať téme strachu. Každý ho občas cíti, každý si s ním občas nevedel dať rady. Niekedy je pochopiteľný, inokedy absolútne nekontrolovateľný. Ako ovplyvňuje naše zdravie? Ako sa nenechať ovládať touto emóciou, ale, naopak, mať ju aspoň sčasti pod svojou kontrolou?

​Strach je úplne prirodzenou emóciou. Dovtedy, kým sa z neho nestane paralýza a nezačne nás ovládať. Určite je dobré rozlišovať formu aj mieru strachu. Môžeme sa báť pavúka, konfliktu alebo pracovného pohovoru. Väčšinou však nejde o situácie, ktoré by nám zásadne zhoršovali kvalitu života.
​
Ak napríklad nemáte prácu a musíte živiť rodinu s tromi deťmi, začína to byť vážnejšie, no s dávkou racionality si zvážite svoje možnosti a podniknete vhodné kroky. Tým pádom sa obavy dokážu zredukovať a situácia sa dá zvládnuť. 

​Najhorším stavom je ten, keď nás zachvacuje strach panický, iracionálny, nafúknutý do obrovských rozmerov. Takýto strach dokáže človeka úplne odstaviť a vo veľkej miere mu odoberá chuť do života, do bežných činností.


​Čo sa s telom deje, keď príde hrozba

Akonáhle mozog zaregistruje hrozbu, zmobilizuje sa amygdala, ktorá velenie preberá vždy, keď sme nazlostení alebo sme v silných emóciách. Krv sa nahrnie do svalov, zvýši sa nám tep, zlepší sa zrak...a to všetko pre to, aby sme vedeli rýchlejšie reagovať, utiecť, zachrániť sa. Naopak, ostatné funkcie nepotrebné na prežitie, ako napríklad tráviaci systém, výrazne spomalia svoju činnosť.


​A čo na to hovorí psychosomatika?

Psychosomatika vychádza z prístupu, že naše zdravie neovplyvňuje len strava, stres a pohyb, ale taktiež nespracované emócie, negatívne myšlienky a podvedomé vzorce správania. Sme komplexné bytosti. V knihe Proč (a jak) psychosomatika funguje autorky vysvetľujú, že aj emócia je iba forma aminokyseliny, ktorá dokáže informačne meniť štruktúru orgánov. Doposiaľ bolo objavených viac než 100 neuropeptidov vrátane inzulínu z pankreasu či endorfínu z mozgu, ktoré priamo komunikujú s našimi emóciami. Dokážu byť ovplyvnené zmenou nálad a správania a zároveň spätne vplývajú na nervovú, hormonálnu a imunitnú sústavu človeka. 

Čiže aby sme tomu správne rozumeli, všetko, každý nezdravý vzorec nášho myslenia možno objaviť aj v určitej miere na fyzickom tele (bunkovej a orgánovej úrovni), no zároveň sa rovnako prejaví aj v sociálnych väzbách a našom správaní. 

A to sa opäť dostávame k tomu, že zdravie je súborom viacerých aspektov, ktoré sú spolu tesne prepojené. V knihe sa uvádza týchto päť aspektov: fyzično, psychika, energetický, sociálny a spirituálny. 


​Dopad chronického strachu

​Je dokázané, že chronický strach má negatívny dopad na fyzické, mentálne zdravie, emócie aj sociálne správanie. 

Poďme sa však na jednotlivé časti pozrieť samostatne:
  • Fyzické zdravie – neustálymi obavami sa oslabuje naša imunita, ohrozený je kardiovaskulárny, tráviaci a endokrinný systém, zníži sa plodnosť, takisto sa môžu prejaviť poruchy spánku a bunky začínajú predčasne starnúť.

  • Psychika a mozog – intenzívna a dlhodobá emócia strachu môže spôsobiť poškodenie určitých častí mozgu (napríklad hippocampu). Strach, ktorý trvá dlho, má vplyv na dlhodobú pamäť. Mary D. Moller, profesorka na Pacific Lutheran University School of Nursing, vysvetľuje, ako strach ovplyvňuje schopnosť učiť sa. Tvrdí, že učenie závisí od konkrétnych chemických procesov a chemické zmeny môžu skresliť vnímanie senzorických informácií, a teda znížiť schopnosť ukladania informácií. 

  • Emocionálne zdravie – narušuje procesy v mozgu, ktoré nám umožňujú regulovať emócie a potláča schopnosť čítať neverbálne odkazy. To všetko má za dôsledok, že môžeme reagovať impulzívne a rozhodovať sa unáhlene. Nehovoriac o tom, že človek s mysľou plnou obáv nevie dať priechod láskavým emóciám, môže byť sčasti narušené aj etické a sociálne správanie. Časté sú aj obsedantno-kompulzívne myšlienky. 

  • Spiritualita – so strachom ide v ruka v ruke nedostatok viery, možno strata viery v to, čomu sme predtým pripisovali dôležitosť (Boh, vesmír,...). Alebo, na druhej strane, zase prílišné upnutie sa na to, že vyššia entita zvráti môj život k lepšiemu. 

  • Socialne väzby – utiahnutosť, nedôvera, podozrievanie iných, strata priateľov,...​


​Čo s tým robiť

Ako tvrdí psychiatrička a psychosomatická lekárka Jarmila Klímová, ak svojmu strach porozumieme, kde sú jeho príčiny a odkiaľ prichádza, môžeme ho dostať pod svoju kontrolu. Ak sa panicky bojíme, a ani nevieme čoho, vtedy je riešením vyhľadať odborníka, ktorý vám pomôže rozkľúčovať príčiny a vsadiť to celé do racionálnej roviny. Nemať strach by bolo neľudské a v niektorých prípadoch aj nebezpečné. Strach nás má chrániť pred tým, aby sme sa neporezali, nespadli do jamy alebo nedôverovali pochybnému človeku. No nemáme sa ním nechať paralyzovať ani manipulovať.

Ďalšie potenciálne účinné tipy sú tieto:


​1. Urobiť to, čoho sa bojíme ​

Mnohé z katastrofických scenárov, ktoré si premietame, sa nikdy nenaplnia. Tuším až 90 %. Neverila som tomu, pokiaľ som neprekonala svoj strach šoférovania, ktorý ma paralyzoval 10 rokov. Nič iné mi nepomohlo ako to, že som sa doslova prinútila sadnúť do auta a verila som, že sa nič zlé nestane. Ak ide o niečo, čo nie je v štádiu paniky, odporúčam, choďte do toho! Po prekonaní vám to prinesie vlnu novej energie a dobrého pocitu zo zvládnutia situácie. Pekne to kedysi povedal nemecký filozof a spisovateľ Fridrich Nietzsche: Strach klame a ty mu veríš...


2. ​Nezameriavať pozornosť

Základným vzorcom, ktorý bude vždy fungovať – kam plynie pozornosť, tam ide energia. Pozornosť je niečo, čo máme plne pod kontrolou. Mne to funguje zo všetkého najviac – uvedomiť si, že tu je, že ho cítim, ale napriek tomu sa podľa svojej slobodnej vôle rozhodnúť nenasledovať ho, ísť robiť niečo, čo ma teší, čo mi dáva energiu. Mnohokrát mi k dobrému pocitu pomohli deti, práca v škôlke, za čo som veľmi vďačná. :)


3. ​Akýkoľvek pohyb

Cvičenie, nech už je akékoľvek, nás udržiava vo forme, zbavuje stuhnutých svalov, posilňuje našu stabilitu a kondíciu. Je však preukázané, že už 10 – 15 minút chôdze vám dokáže zlepšiť náladu. A keďže sa pri ňom vždy vyplaví aj dávka hormónov, ako serotonín či dopamín, môže byť skvelou prevenciou alebo aj riešením na úzkostlivé stavy. Štúdie dokazujú aj to, že zlepšenie kondície, vytrvalosti a atraktivity zvyšuje celkové sebavedomie človeka.


4. ​Meditácie a dýchacie cvičenia

Niekomu fungujú aj meditácie a upokojovanie mysle. Mne skôr nie, mám pocit, že sa vo mne kumuluje ešte viac negativity a všetko to potrebujem dostať cvičením von z tela. Nuž, všetci sme iní, mať meditácie v talóne však určite nie je na škodu. Ja skôr preferujem jogové cvičenia, a teda prepojenie dýchacích a pohybových cvičení.


5. ​Nájsť zmysel

Ľudia, ktorí prežili vo svojom živote traumu, sa časti potýkajú so stratou zmyslu života. Hľadanie zmyslu je podstatou liečebnej terapie logoterapia, ktorú vynašiel známy autor a psychiater Viktor Frankl, ktorý prežil koncentračný tábor. Vychádza z predpokladu, že naplnení zmyslom dokážeme byť aj za ťažkých či tragických podmienok života. Ak pacient dokáže využiť zručnosti a skúsenosti získané traumou, získa úplne iný pohľad na život. Logoterapia sa úspešne používa v liečení veteránov s posttraumatickou stresovou poruchou.


6. ​Sebapoznanie

Ak viem, že pri pozeraní filmov, kde sa zabíja, mi naskakuje husia koža a mám z nich nočné mory, tak ich nebudem sledovať. Poznanie toho, čo mi škodí, je základným predpokladom a prevenciou voči kumulovaniu nepríjemných pocitov. Nikde nie je napísané, že musím sledovať každý deň správy. Takisto ak viete, že ste úzkostlivejší typ človeka, dá sa s tým pracovať a vyvarovať sa veciam, z ktorých sa necítite dobre. Znie to jednoducho, ale nie je to až také ľahké realizovať. 

Ja napríklad vždy pozerám iba rozprávky alebo komédie. Z ostatných typov filmov by som sa cítila nanič, pretože všetky scény a obrazy vnímam dosť intenzívne na svojom tele. Viem o tom a som s tým zmierená. :) Takisto sa musím zmieniť o médiách. Aj keď som rada informovaná a mám o veciach prehľad, žiadne médiá nesledujem. Sledujem len najnutnejšie veci potrebné k môjmu fungovaniu. Pre niekoho je to možno príliš „odstrihnuté od reality“, no mne to vyhovuje a som takto spokojná. Dávam si pozor na to, čo si vpustím do mysle. Chcem, aby to boli veci, ktoré môj strach a katastrofické scenáre nepodnecujú, ale, naopak, aby to boli veci, ktoré mi prospievajú a obohacujú ma.


​Prevezmime zodpovednosť

Je rozdiel, či trpíte občasnými obavami alebo panickými strachmi. Tiež je rozdiel, akým spôsobom strach zasahuje do vášho života. Jedno je však isté. Všetci máme voľbu sa rozhodnúť, čo s ním budeme robiť. Či budem svoj strach ticho trpieť a znášať, alebo sa ho budem snažiť dostať pod svoju kontrolu. Ako s týmto trojhlavým drakom naložím a či sa s ním neviem nakoniec aj skamarátiť. Mojou zaručenou prevenciou je venovať energiu veciam, ktoré mi dávajú zmysel a veľa sa smiať s ľuďmi, s ktorými mi je dobre.


​Zdroje

Kniha: Proč a jak psychosomaika funguje (Klímová, Fialová, 2015)
https://www.takingcharge.csh.umn.edu/impact-fear-and-anxiety
https://www.takingcharge.csh.umn.edu/how-deal-fear-and-anxiety
https://www.ajmc.com/view/the-effects-of-chronic-fear-on-a-persons-health
https://www.youtube.com/watch?v=q9vLhHCGprc
http://www.slea.sk/ea-a-logoterapia/
https://www.mentalhealth.org.uk/sites/default/files/lets-get-physical-report.pdf

Petra Ort

Škola zo mňa spravila novinárku, život ma nasmeroval k práci v marketingu a intuícia ma vtiahla do práce s deťmi, ktorú milujem. Životné skúsenosti ma zase donútili venovať sa svojmu zdraviu intenzívne a hľadať možnosti, ako žiť krajšie a spokojnejšie. 

Picture
0 Comments

Soliť či nesoliť? To je otázka dňa

4/3/2021

0 Comments

 
Odmalička mi rodičia hovorili, aby som to nepreháňal so soľou. Vraj soľ škodí srdcu. Je to vôbec pravda?
Keď som bol malý, rodičia ma naučili, že veľa soli škodí srdcu. Preto moja mama solila jedlá, ktoré varila, polovičnými dávkami soli oproti receptom. Vtedy som to bral ako samozrejmosť, rodičia mi to povedali, tak to tak je. Až neskôr som začal hľadať, aká dávka soli v potravinách je ideálna a prečo moja mama znížila jej dávku na polovicu oproti ostatným.

Kuchynská soľ

Pod pojmom soľ mám na mysli jedlú kuchynskú soľ. Soľ je zlúčenina sodíku a chlóru v pomere 40:60. Pri rozoberaní zdravotných benefitov soli je potrebné sa pozrieť na množstvo sodíka, ktorý so soľou skonzumujeme. Sodík je minerálna látka, ktorej príjem má byť vyvážený a môže spôsobovať ťažkosti.

Sodík

Sodík je tretia najviac zastúpená minerálna látka v našom tele. Nachádza sa najmä v medzibunkových priestoroch a menšia časť je uložená v kostiach. Sodík je dôležitý pre správne fungovanie organizmu. Ovplyvňuje osmotický tlak telesných tekutín, prenos nervových vzruchov, objem krvnej plazmy. Bežne ho prijímame v podobe kuchynskej soli. Obhajcov nadmerného príjmu soli zamrzí, že jeho výskyt je bežný aj v iných potravinách, napríklad v mäse, vajciach, mliečnych produktoch, kapuste, špenáte, zeleri, brokolici, šošovici, zemiakoch, či v cibuli.

Jeho denná odporúčaná dávka je 2,4 – 3 g. Keby sme ho prijímali len v kuchynskej soli, tak potrebujeme zjesť cca 6 – 10 g soli za deň.

Nadbytok sodíka v tele zaťažuje obličky, dochádza k zadržiavaniu vody v organizme a k zvýšeniu krvného tlaku. Medzi ďalšie príznaky nadmerného užívania sodíka patrí aj bolesť hlavy.

Minerálna látka, o ktorej sa potrebujem v súvislosti so sodíkom zmieniť, je draslík.

Draslík

​Draslík sa nachádza prevažne vo vnútri buniek. Je dôležitý pre činnosť svalov, srdca a prenos nervových vzruchov. Je potrebný aj pri metabolizme sacharidov a bielkovín. Pri dostatočnom množstve prispieva k zníženiu krvného tlaku. Jeho denná potreba je 2,5 – 4 g. Jeho zdrojom sú banány, citrusové plody, všetka listová zelenina, fazuľa, paradajky, cvikla, obilniny či zemiaky.

Vráťme sa naspäť k soli

Vieme, že ideálne pre naše optimálne zdravie je prijímať vhodný pomer medzi minerálnymi látkami, v našom prípade sodíka a draslíka. Podľa údajov WHO nadmerná konzumácia sodíka (viac ako 5 g soli za deň) a nízky príjem draslíka (pod 3 g za deň) prispieva k vysokému krvnému tlaku a zvyšuje riziko infarktu či mŕtvice. Väčšina ľudí pritom konzumuje 9 – 12 g soli denne, čiže dvojnásobok. Podľa štatistík z roku 2019 je priemerná konzumácia v Taliansku 9,7 g, v USA 9 g denne.

Ako sa nám to darí? Dnešná moderná rýchla strava s vysokým podielom vopred spracovaných či vopred pripravených pokrmov prispieva k výraznému zvýšeniu príjmu soli. Až 80 % soli zjeme v jedlách, ktoré sú predspracované.

Stojí za zamyslenie, či dnes konzumujeme dostatok zeleniny a ovocia, ktoré sú primárnym zdrojom draslíka. A či pomer medzi sodíkom a draslíkom nie je prehnane posunutý smerom k sodíku.

Podľa meta analýzy z roku 2013 zredukovanie množstva príjmu soli o 4 gramy denne (z 9 na 5 gramov) znižuje krvný tlak priemerne o viac než 4 jednotky. Najväčšie zníženie sa prejavuje u starších ľudí a osôb s hypertenziou. Vysoký krvný tlak zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení a mŕtvice. Dokonca sa objavujú aj tvrdenia, že nadmerný príjem soli prispieva k postupnému stálemu zvyšovaniu krvného tlaku so zvyšujúcim sa vekom. Teda zníženie príjmu soli by neznížilo tlak len aktuálne, ale utlmilo by aj zvyšovanie veku súvisiaceho so starnutím.

A čo jód?

Ja som vedel, že to príde. Však bez soli nebudem mať jód a zničím si štítnu žľazu. Takže pomaly. Naša norma udáva, že naša soľ má byť obohatená o 15 až 35 mg jódu na 1 kg soli. Pri potrebnej dennej dávke 150 µg/deň potrebujeme prijať 4 až 10 gramov jodidovanej soli denne (podľa množstva jódu v nej). Ak by sme aj predpokladali, že naša soľ je obohatená na najnižšej povolenej hodnote 15 mg/kg, tak jód sa dá prijímať aj v potravinách. Vysoké dávky jódu obsahujú morské riasy, arónia, morské ryby a živočíchy či niektoré minerálne vody.

​Ak by niekto chcel užívať doplnky výživy, treba upozorniť, že dávky nad 1 mg/deň jódu sú toxické.

Záver

WHO tvrdí, že znížením množstva prijatej soli na odporúčanú dávku (5 g/deň) by sme predišli približne 2,5 miliónom úmrtí ročne. Čím by sme znížili aj náklady na zdravotnú starostlivosť.

Moji rodičia ma naučili, že veľa soli škodí. A aj keď je soľ nad zlato, treba sa držať odporúčaní. A tie sú, ako inak, jesť dostatok zeleniny a ovocia, pripravovať si väčšinu jedál doma, oblúkom sa vyhnúť fast-food reťazcom, údeninám, instantným jedlám a glutamanu.

Miroslav Ort

Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes.

Picture
0 Comments
<<Previous

    Archív

    September 2022
    April 2022
    November 2021
    October 2021
    September 2021
    July 2021
    May 2021
    April 2021
    March 2021
    October 2020
    June 2020
    May 2020
    April 2020
    March 2020
    January 2020
    December 2019
    October 2019

    Kategórie

    All
    Cukor
    Cvičenie
    Duševné Zdravie
    Fitness
    Hranice
    Med
    Reštaurácie
    Viscelárny Tuk
    Zdravie

    RSS Feed

  • O nás
  • Služby
    • Výživové poradenstvo
    • Cukor a jeho nástrahy
    • Webináre
    • Víkend zdravia
  • Blog
  • Referencie
  • Kontakt
  • Členská sekcia
    • Prihlásiť sa
    • Môj účet
    • Odhlásiť sa