|
Niektorí ju milujú, iní nenávidia – mikrovlnku. Tento jednoduchý kuchynský spoločník je s nami už vyše pol storočia, no stále ho niektorí odsudzujú. Vraj poškodzuje jedlo a škodí nášmu zdraviu. Je to naozaj tak? Prvé mikrovlnné rúry boli svetu predstavené v roku 1955. Boli veľmi drahé a málokto si ich mohol dovoliť. O desať rokov neskôr títo kuchynskí pomocníci zlacneli a v 70. rokoch 20. storočia sa začali naplno rozširovať. A s nimi aj obavy o ich vplyv na naše zdravie. Čo sú mikrovlny?Mikrovlny alebo mikrovlnné žiarenie je druh elektromagnetického žiarenia. Poznáme rôzne druhy elektromagnetického žiarenia, ktoré sa od seba líšia dĺžkou vlny a frekvenciou. Jedným príkladom elektromagnetického žiarenia je aj viditeľné svetlo. Frekvencia elektromagnetického žiarenia mikrovlnky, ktorá mikrovlny generuje, je 2,45 GHz. Dĺžka vlny je približne 12 cm, čiže označenie tohto žiarenia ako mikro je mierne zavádzajúce. No nechajme názvoslovie bokom, zamerajme sa na to, ako sa jedlo v mikrovlnke zohrieva. Ako sa jedlo v mikrovlnke zohreje?V mikrovlnnej rúre je zariadenie, ktoré generuje mikrovlny. Volá sa magnetrón. Mikrovlny majú tú vlastnosť, že sa odrážajú od kovových predmetov. Preto sa odrážajú od vnútorných stien mikrovlnky. Dvierka, ktoré sú zo skla, majú zabudovanú kovovú mriežku. Týmto je zabezpečené, že mikrovlny ostávajú vo vnútri mikrovlnnej rúry. Takto vytvorené mikrovlnné žiarenie je absorbované jedlom, ktoré do mikrovlnky umiestnime. Zjednodušene povedané, atómy jedla začnú na absorbované žiarenie reagovať zrýchleným pohybom, a tým vzniká teplo. Bohužiaľ, ohrev v bežných mikrovlnkách nie je homogénny, teda sa predmet vo vnútri, najčastejšie jedlo, nezohreje vo všetkých miestach rovnako. Súvisí to s viacerými faktormi, no na eliminovanie tohto nedostatku sa používa rotačný tanier, ktorý vlastne jedlo mieša. Ako rýchlo sa jedlo v mikrovlnke zohreje, závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je samotné zloženie jedla. Veľmi rýchlo sa ohrieva voda a potraviny, ktoré vodu obsahujú, napríklad džúsy, mlieko, ovocie. Mýty o mikrovlnkáchMikrovlnky poškodzujú zdravie Žiarenie zaniká časom. Ako som uviedol vyššie, stačí veľmi malá doba na jeho zánik. Jedlo sa nestáva rádioaktívne a nehrozí kontaminácia mikrovlnami, keď takto pripravené jedlo jeme. Mikrovlnky zabíjajú vitamíny Pri každej forme tepelnej úpravy sa stráca isté množstvo vitamínov a biologicky aktívnych prospešných látok citlivých na zvýšenie teploty. Je však potrebné aj povedať, že niektoré látky dokáže náš organizmus ľahšie a vo väčšom množstve využiť, keď prešli tepelnou úpravou. Ak náš záujem zúžime na zeleninu a ovocie, tak treba povedať, že aj skladovanie a doba od zberu veľkou mierou vplývajú na zostatok vitamínov v zelenine a ovocí. Ohrev v mikrovlnke patrí k tým šetrnejším spôsobom ohrevu. Straty vitamínu C sú okolo 20 – 30 %, čo je stále menej ako pri varení, kedy ho zaniká približne polovica. Väčšina vitamínov a antioxidantov zostáva zachovaná pri ohreve v mikrovlnke. Je to aj z dôvodu, že ohrev je časovo krátky, kratší ako ohrev na sporáku, kde je aj vyššia šanca na zbytočné prehriatie potraviny, a teda aj väčšiu degradáciu. V prípade brokolice sa ukázalo, že jej minútová príprava v malom množstve vody v mikrovlnke uchováva či degraduje flavonoidy rovnako ako 5-minútová príprava v pare. Varenie potravín spôsobuje ich degradáciu okrem zahriatia aj tým, že časť vitamínov a prospešných látok sa uvoľní do vody. Napríklad pri varení brokolice sa glukosinoláty – látky, ktoré dávajú brokolici antioxidačné účinky. Na uchovanie čo najväčšieho množstva vitamínov a antioxidantov v potravinách sa odporúča tepelne ich upravovať čo najkratšie v minime vody. To mikrovlnky presne spĺňajú. Poskytujú možnosť rýchleho ohrevu v malom množstve vody, čo sa podobá príprave v pare. Pri čítaní štúdií, ktoré porovnávajú jednotlivé spôsob prípravy z hľadiska degradácie vitamínov a antioxidantov, si všimnite spôsob použitej prípravy v štúdii. A teda nečítajte len abstrakt. Niektoré štúdie o vplyve mikrovlnky na zeleninu používajú veľa vody, do ktorej zeleninu ponoria, iné používajú vody málo alebo žiadnu. Podľa toho je vlastne príprava v mikrovlnke podobná viac vareniu alebo naparovaniu. Čo v mikrovlnke radšej neohrievať?Aj napriek bezpečnosti používania mikrovlnných rúr, sú potraviny, ktoré do nich radšej nedávajme. Neodporúča sa v mikrovlnnej rúre ohrievať dojčenské mlieko a dojčenskú výživu. Aj napriek snahe výrobcov, mikrovlnky nedokážu ohrievať jedlo rovnomerne, čo súvisí aj so samotným nehomogénnym zložením jedla. Preto sa môžu po ohriatí vytvoriť miesta, ktoré sú horúce a miesta, ktoré sú chladnejšie. Takto nerovnomerne ohriata dojčenská strava môže dieťa popáliť na jednom mieste a na druhom mu byť príliš studená. Preto sa odporúča jedlo pri ohrievaní miešať. Buď na sporáku alebo prerušovať ohrev v mikrovlnke a jedlo premiešavať. Zároveň je potrebné jedlo vkladať do mikrovlnky v takej nádobe, ktorá je na to určená. Inak, áno, môžete jedlo kontaminovať. Nie žiarením, ale zdraviu škodlivými látkami uvoľňujúcimi sa z plastov pri ich zahrievaní. Je čas sa mikrovlnky zbaviť?Mikrovlnné rúry sú veľmi dobrým a užitočným pomocníkom v domácnostiach už pol storočia. Ohrev v nich a varenie je rýchle a šetrné k potravinám. Ak aj nejaké živiny pri tepelnej úprave zeleniny akéhokoľvek typu zaniknú, je stále lepšie aj takúto zeleninu jesť, ako nejesť žiadnu a hľadať dokonalý spôsob prípravy. ZdrojeL. Roubík, Moderní výživa ve fitness a silových sportech, Erasport, 2018. "ELECTROMAGNETIC FIELDS AND PUBLIC HEALTH," nternational EMF Project, Február 2005. [Online]. Available: https://www.who.int/peh-emf/publications/facts/microwaveovens_infosheet.pdf. "Microwave Oven Radiation," U.S. Food 7 Drug Administration, 12 December 2017. [Online]. Available: https://www.fda.gov/radiation-emitting-products/resources-you-radiation-emitting-products/microwave-oven-radiation#Ovens_and_Pacemakers. E. Ackerman, "A Brief History of the Microwave Oven Where the “radar” in Raytheon’s Radarange came from," IEEE Spectrum, September 2016. [Online]. Available: https://spectrum.ieee.org/a-brief-history-of-the-microwave-oven. "Once Baby Arrives from Food Safety for Moms to Be," Federal Food&Drugs Administration, November 2019. [Online]. Available: https://www.fda.gov/food/people-risk-foodborne-illness/once-baby-arrives-food-safety-moms-be. "Microwave cooking and nutrition," Harvard Health Publishing, August 2021. [Online]. Available: https://www.health.harvard.edu/staying-healthy/microwave-cooking-and-nutrition. Wu, Xianli et al., "Effects of domestic cooking on flavonoids in broccoli and calculation of retention factors," 2019. [Online]. Available: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6407093/. Miroslav OrtŽivot mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes. 
0 Comments
Emócie sú nám prirodzené. Počas dňa zažívame širokú paletu pocitov podľa toho, čo sa okolo nás a v nás deje. Sú však miesta, ľudia a príbehy, ktorých jediný cieľ je vyvolať v nás vopred premyslenú citovú odpoveď. Je to v poriadku? Nedávno som začal pozerať dokument o výrobe nábytku a drevospracujúcom priemysle. Chcel som sa niečo dozvedieť. Hneď v úvode bola vykreslená žena, ktorá s vreckovkou v ruke a slzami v očiach opisovala jedno svoje popoludnie, keď jej umrel jej syn. Driapal sa na nábytkovú skriňu, ktorá sa naňho prevrhla. V tom momente som ten dokument prestal pozerať s frustráciou až nahnevaním. Namiesto toho, aby som sa dozvedel prosté fakty o výrobe nábytku mi autori dokumentu naservírovali srdcervúci príbeh smrti malého chlapca. Podľa mňa to nič nemalo s obsahom dokumentu, ale to nevadí. Pozitívne pre mňa bolo, že som sa zamyslel nad tým, či tých naservírovaných príbehov, ktoré majú vyvolať emócie, nie je okolo mňa až príliš veľa. Emócie okolo násZ mojich pozorovaní sa emócie veľmi dobre šíria prostredníctvom príbehov. Uvedomujem si, že príbehy a rozprávky boli presne tie formy výmeny poznatkov, skúseností a informácií, ktoré sa datujú od nepamäti. Uvedomujem si aj to, že rečníci príbehov vyvolávajú vo svojich poslucháčoch napojenie. Doslovné napojenie mysle. Po vypočutí príbehu si nepamätáme až tak slová, ktoré rečník použil, ale emócie, to, ako sme sa pri danom príbehu cítili. Emócie áno, ale tam, kam patriaJa sa tiež viem napojiť na silný príbeh, ktorý som mnou rezonuje. Kde sa viem vcítiť do rečníka, do príbehu, do postavy v ňom. A je to tu, sám som použil, že sa viem vcítiť. A nie som jediný. Zároveň mi v poslednej dobe silne emóciami nabité príbehy, články, televízne relácie vadia. Lebo nikde nevidím nič iné, len srdcervúce príbehy. A žiaden obsah. Rozumiem, že reality show má presne toto za cieľ. Mieriť na to najjednoduchšie, na naše emócie. A my sa poslušne vcítime do postavy silného farmára, ktorý nikdy predtým nevidel zviera, úbohého zamestnanca firmy alebo obyčajného človeka, ktorý hľadá svojho strateného brata. Zneužitie na marketingBohužiaľ, stretávam sa aj s dnes bežným javom, že silné emócie neservírujú len niektoré typy každodennej zábavy, ako napríklad už spomenuté reality show. Dnes vidím všade po internete, keď niekto niečo predáva, ponúka, učí, že namiesto svojich skúseností a vzdelania, toho, čo reálne vie a môže poskytnúť, ukáže svoj neuveriteľný a dramatický životný príbeh. A len ten jeho produkt, služba, viera, ktorú ponúka, mu zachránila život a dostala ho tam, kde teraz je. Po bližšom prečítaní zistím, že jeho najväčší životný problém, ktorý ho nasmeroval na túto úžasnú cestu osvietenia, znovuzrodenia a zmeny, boli vyrážky v puberte, odstávajúce uši alebo nudná práca. Každý má svoj príbehKaždý z nás má svoj príbeh. Niekomu sa deti v škole smiali, niekto vyrastal iba s jedným rodičom, niekto nemá súmernú tvár alebo... Doplňte si to svoje. Keď sa obzriete naspäť vo svojom živote, každý jeden z vás zažil situácie, ktoré boli a aj neboli príjemné. A tie nás formovali. Keby sme sa narodili do úplne inej rodiny a na úplne iný kontinent, riešili by sme úplne iné veci a možno by sme aj robili úplne iné veci. Niektoré z vecí, ktoré ste zažili, sa mne môžu zdať malicherné, niektoré sa mi budú zdať nepredstaviteľné. No všetci sme si prešli svojimi radosťami a sklamaniami, aby sme boli takí, akí sme. Ja nechcem mať marketingovo silný príbeh, ktorý chytí za srdcia davy. To pokojne prenechám iným. Chcem prinášať overené fakty a pridanú hodnotu. Nie prázdne dlhé reči. Ja uprednostňujem fakty, lebo verím, že na základe tých sa viem lepšie vo svojom živote rozhodnúť. Najmä v oblasti výživy a športu. Miroslav OrtŽivot mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes. To, že ľudia fajčia, pijú alkohol a zanedbávajú svoje zdravie, má omnoho väčšie dôsledky, ako si len vieme predstaviť. Aj keď je pravdou, že každý je zodpovedný sám za seba, tvoje správanie ovplyvňuje môj život, moje peniaze, môj životný štýl. Ako? Dozviete sa v článku. Začnem netradične. Definovaním pojmov. Stručne si popíšeme, ako funguje zdravotný systém na Slovensku. Následne si definujeme slobodu konania. Nebojte sa, bude to mať aj pointu. Zamyslíme sa nad tým, ako sloboda rozhodovania v otázkach nášho vlastného zdravia je skutočne iba našou záležitosťou. Zdravotný systémZdravotný systém na Slovensku funguje za účelom udržania a predĺženia života a upevneniu zdravia obyvateľov. Teda nás všetkých. Náš zdravotný systém je postavený na 2 základných princípoch:
Solidárnosť znamená, že ekonomicky aktívni občania platia prístup k zdravotnej starostlivosti aj všetkým ostatným skupinám, napr.: deťom, dôchodcom, mamičkám na materskej, nezamestnaným. Rovnostárstvo určuje, že všetci majú nárok na rovnaký typ a rozsah zdravotných služieb, bez ohľadu na to, koľko peňazí do systému vložili. Náš zdravotný systém je finančne zabezpečený cez zdravotné odvody, ktoré sú povinné pre všetkých obyvateľov. Buď si ich platíme sami alebo, ako som spomínal vyššie, ich platí pre ekonomicky neaktívnych obyvateľov štát. Na Slovensku sa z verejných zdrojov zabezpečuje približne 70 % výdavkov na zdravotníctvo. Predtým, než zavrhneme náš zdravotný systém, treba povedať, že takýto systém financovania zdravotníctva funguje aj v iných európskych krajinách, napr.: Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Francúzsku, Belgicku. SlobodaSloboda je schopnosť rozhodovať sa a konať bez obmedzení. Sloboda sa spája s uskutočňovaním svojvôle a s odpútaním sa. Odpútaním sa od vôle ostatných a od spoločnosti. V skratke, žiť si podľa seba. Zároveň sme my, ľudia, spoločenské bytosti. Už Aristoteles tvrdil, že človek nemôže existovať bez spoločnosti, že bez nej by prestal byť človekom. Avšak aj napriek tomu, že spoločnosť je hlboko spätá s tým, kým sme ako ľudia, uznávame slobodu ako odklon od nej. Sloboda v spoločnostiMoja mama ma učila, že moja sloboda končí tam, kde začína sloboda iného človeka. Ja verím, že je to pravda. Nikto z nás nežije a ani by nechcel žiť na pustom ostrove odkázaný len sám na seba. So slobodou však prichádza aj zodpovednosť. Bohužiaľ za naše individuálne prehrešky či zlyhania nenesieme zodpovednosť len my sami, ale aj iní ľudia v našej komunite, spoločnosti, štáte. Pozrime sa na príklad obéznych ľudí. Povedzme, že každý z nich má slobodu jesť čo chce a žiť si ako chce. Áno, každý z nich si bude niesť svoju zodpovednosť za horší spánok, potrebu kupovať nadrozmerné oblečenie či kupovať si 2 letenky len sami pre seba. Ich problém. No iba do momentu, kým nebudú potrebovať lekársku starostlivosť. V Spojených štátoch predstavujú náklady na zdravotnú starostlivosť obéznych dospelých 21 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť. A to ešte ani nebudem spomínať náklady za zníženú produktivitu práce či straty zamestnania, ktorá sa premietne do vyšších výdavkov pre štát. V prípade našej krajiny, kde pracujúci platia za zdravotnú starostlivosť všetkým, to znamená, že každý jeden obézny, ktorý sa slobodne rozhodol, že bude obézny, bude chcieť peniaze aj z môjho zdravotného poistenia, aby bol ošetrený. Neverím, že človek, ktorý je chorý alebo trpí, nevyhľadá lekársku pomoc a bude ticho trpieť doma. V takom prípade by moje príspevky do zdravotného poistenia boli ochránené. A to ešte nehovorím o ľuďoch, ktorí sa slobodne rozhodli fajčiť niekoľko krabičiek cigariet denne, užívať drogy, piť alkohol, riskovať svoj život pre selfie na sociálnej sieti alebo aj ignorovať preventívne prehliadky. Pri prvej potrebe lekárskeho ošetrenia sa na ich liečbu budeme skladať všetci bez rozdielu. Slobodne a zodpovedne k zdraviuSlobodu si mnohí predstavujú ako úplné ignorovanie toho, že nežijú na tejto planéte či v tejto spoločnosti sami. Lenže tak to nefunguje. Slobodne si môžeme robiť len to, čo nebude mať následky aj pre iných ľudí. Ignorovanie svojho zdravia ovplyvňuje aj ostatných ľudí. Ak nie inak, tak minimálne cez vyššie výdavky na zdravotníctvo, teda vyššie odvody, dane, poplatky. Vtip je teda v tom, že starať sa o seba a o svoje zdravie je prospešné nielen pre nás samých, ale aj pre našu spoločnosť. ZdrojeEuropean-semester_thematic-factsheet_health-systems_sk.docx (europa.eu) Systém starostlivosti o zdravie a zdravotníctvo ako systém (unipo.sk) Freedom Definition & Meaning | Dictionary.com Personal Freedom and the Dictates of Society | Thomas Jefferson School of Law (tjsl.edu) Economic Costs of Obesity (healthycommunitieshealthyfuture.org) Microsoft Word - Fast Facts Cost of Obesity 2013 v2 (gwu.edu) Airline Obesity Policies: Will You Have to Buy an Extra Seat? | SmarterTravel Miroslav OrtŽivot mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes. Dve miliardy dospelých ľudí na zemi majú nadváhu alebo obezitu. Čo je však ešte horšie, nadváhou trpí až 39 miliónov detí do 5 rokov. Ako je to možné a prečo si to títo ľudia vybrali? Čo je nadváha a obezita? Najprv si vysvetlime, čo je nadváha a čo je obezita. Nadváhou a obezitou sa rozumie abnormálne ukladanie tuku, ktorý môže ovplyvniť zdravie človeka. Najjednoduchším spôsobom určenia nadváhy a obezity je BMI index, ktorý dobre poslúži u väčšiny populácie. Nadváhou trpia dospelé osoby, ktoré majú BMI väčšie alebo rovné číslu 25. Obezitou trpia dospelé osoby, ktoré majú BMI väčšie alebo rovné číslu 30. U detí sa nadváha určuje pomerom výšky a hmotnosti a následným porovnaním s tabuľkami vydanými WHO. Osobná zodpovednosťDovoľte mi troška filozofovať. Každý okamih vo svojom živote mám na výber, čo budem robiť, čo budem jesť. Na večeru si môžem vybrať, či si dám krémeš alebo zeleninový šalát. Dobrovoľne si vyberám každý deň krémeš a postupne začnem priberať, až sa stanem obéznym. Je moja zodpovednosť, že som si nevybral zeleninový šalát, je moja zodpovednosť, že som obézny. Ak vyššie uvedené platí, tak potom si 340 miliónov detí vo veku 5 – 19 rokov dobrovoľne vybralo nadváhu a obezitu. A ďalších 39 miliónov detí vo veku do 5 rokov. Rozhodli za ne rodičia, ktorí prajú svojim deťom život v chorobe?  A čo ak by ste nemali čo jesť?V štatistických dátach z USA sa ukazuje, že obezita sa šíri najmä v oblastiach, kde prevláda chudobné obyvateľstvo. Štvrte a oblasti s chudobným obyvateľstvom majú aj problém so zásobovaním potravín. Takéto oblasti sa zvyknú označovať aj ako „food deserts“ – potravinové púšte. 43 % domácností žijúcich pod hranicou chudoby nevie, kedy a či vôbec bude mať ďalšie jedlo. Bohaté štvrte majú 4-krát viac supermarketov ako chudobné štvrte a, samozrejme, s väčším výberom. Výber toho, čo budú ľudia jesť, je závislý na tom, aké majú možnosti a čo si môžu dovoliť kúpiť. Bohužiaľ, veľa potravinových púští je preplnených fast food-ovými reťazcami, ktoré ponúkajú síce lacné, no nezdravé jedlo plné tuku, soli a cukru. Keď zarátame, že chudobné obyvateľstvo nemá peniaze na autobus a už vôbec nie na auto, dostať sa do veľkého supermarketu s dostatočným výberom čerstvej zeleniny je už reálny problém. Zároveň je chudobné obyvateľstvo často aj bez pravidelného príjmu, čiže ich fyzická aktivita je limitovaná na okolie domu. V prípade, že aj dostanú peniaze od štátu, tak ich nemajú kde utratiť na zdravé potraviny. A to neuvažujem ešte nad duševným stavom a stresom, ako dôležitým faktorom ovplyvňujúcim priberanie. Ako sa môžu cítiť chudobní a nevzdelaní ľudia vytlačení na okraj spoločnosti žijúci v strachu o to, či vôbec bude večera? Podobné štatistiky obezity sa ukazujú aj v iných krajinách. Obezita sa najviac rozširuje v chudobných a rozvíjajúcich sa krajinách. V Afrike sa počet detí do 5 rokov s nadváhou zväčšil od začiatku storočia o 24 %. V Ázii žije skoro každé druhé dieťa do 5 rokov s nadváhou alebo obezitou.  Ako je na tom Európa a Slovensko V roku 2014 Eurostat odhalil, že v EÚ má približne 52 % dospelej populácie nadváhu či obezitu. Najviac je rozšírená medzi obyvateľstvom s najnižším vzdelaním. Žeby mali ľudia iba so základnou školou aj menej peňazí? Na Slovensku je identifikovaných 102 potravinových púští, kde nie je dostupnosť základných potravín a nepotravinového tovaru. Prevažne ide o obce do 250 obyvateľov. ZáverObezita sa celosvetovo rozširuje najviac v chudobných a rozvíjajúcich sa krajinách a u chudobného obyvateľstva v bohatých krajinách. Aj WHO preto nabáda vlády, aby dôraz pri dostupnosti jedla a potravinových programov bol na najchudobnejšie obyvateľstvo. Áno, ako zdravý bohatý Európan, ktorý sa môže rozhodnuť, či si dá na večeru krémeš alebo zeleninový šalát, som zodpovedný za svoje zdravie a nadváhu. Mal som to šťastie, že mi rodičia zabezpečili v detstve dostatok kvalitného jedla, mám prístup k informáciám a peniaze na nákup akéhokoľvek jedla z tých najvzdialenejších končín sveta. Moja obezita je preto moja voľba a moja zodpovednosť. Môžem však každého človeka brať za zodpovedného za jeho hmotnosť, keď nemá na výber a ani nevie, že nejaký výber existuje? Podľa mňa nie. ZdrojeObesity and overweight Global Strategy on Diet, Physical Activity and Health Poverty and Obesity in the U.S. Ako sme na tom v EÚ s obezitou? Slovensko má viac ako sto potravinových púšti. ZMOS predstavil riešenia problému Food Deserts* - Food Empowerment Project Miroslav Ort Život mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes. Je úplne bežné, že ak vo svete pretrváva nejaký trend, mnoho ľudí sa vôbec nezamyslí nad jeho zmyslom. Opakujeme to, čo robia druhí, možno aby sme zapadli, aby sme šli s dobou, aby sme držali krok so svojimi priateľmi. V decembri minulého roka, počas Vianoc, som sa rozhodla, že prestanem uverejňovať osobné príspevky na Facebook a scrollovať príspevky od mojich priateľov a známych. V podstate vo mne táto idea driemala už dlho, no k jej realizácii mi dopomohol film The Social Dilemma, pri ktorom som si len utvrdila to, že cieľ, zámer a smerovanie sociálnych sietí nesúznia s mojimi hodnotami a nastavením. Na Facebook chodievam stále. Odpisujem na správy priateľom. Nezanevrela som ani na užitočné stránky, napr. tipy, ako sa lepšie učiť cudzí jazyk. Bez sociálnej siete by sa k vám tento článok nedostal a nevedeli by sme ani rozšíriť naše služby a eventy medzi ľudí. No nenájdete ma visieť na Facebooku a rozmýšľať nad tým, prečo si Janka nafarbila vlasy načerveno alebo sa pýtať, koľko detí to má vlastne má moja spolužiačka zo strednej. Nepozerám si ani príbehy známych a upozornenia, ktoré mi v pravom rohu svietia načerveno. Tie iba odkliknem a zavriem (aby ich tam o pár dní nebolo 100). To je ale nudný život, však? :) Vlastne som stratila „prehľad“ o tom, čo sa deje, nezapájam sa do diskusií o Covide, nezapájam sa do diskusií o životoch iných, nekomentujem statusy ľudí, ktorých som roky nevidela a nebyť Facebooku, nevidím ich ani na fotkách, nebijem sa do pŕs za svoj názor na otázku homosexuálov či geopolitické témy. Je pravdou, že ak človeku osobne nenapíšem alebo nezavolám, tak naozaj neviem, čo sa v jeho živote deje, ako sa má, čo rodina, zdravie, ako sa mu darí v práci. Mne sa však náramne uľavilo, lebo som zistila, že mnohé informácie o životoch iných nepotrebujem a nechcem vedieť. Ak naozaj chcem vedieť, ako sa dotyčný má, otvorím si Messenger a píšem správu, teda v prípade, ak naňho nemám telefónne číslo. Zistila som, že chcem mať okolo seba reálnych ľudí z mäsa a kostí, reálnych priateľov a nie ilúziu v podobe pekných fotiek a napĺňania vlastnej sebahodnoty. Prečo sa sociálnych médií nevieme vzdaťSlávka Kubíková vo svojej knižke Krotitelia displejov vysvetľuje, prečo sa času stráveného za displejmi vzdávame ťažko. Z čias, keď sme boli lovcami a zberačmi, znamenalo zameranie pozornosti na jednu vec to, že nás pravdepodobne zožral lev alebo nás tresli po hlave. Náš základný inštinkt je presúvať pozornosť medzi viacerými vecami naraz. Náš mozog sa od tejto doby veľmi nezmenil, no iste ste si všimli, že toho nebezpečia tu máme podstate menej ako vtedy. Tvorcovia sociálnych médií využívajú tento fakt v plnej miere. Farebné pohyblivé reklamy, pípajúce notifikácie, lajky na Facebooku, reklamy presne o témach, ktoré by nás mohli zaujímať – toto všetko je ekvivalentom šuchotu v kríkoch, ekvivalentom nášho stopárskeho inštinktu z doby, kedy skutočne dával zmysel a slúžil na prežitie. No v súčasnej dobe nám tak akurát berie čas na iné, zmysluplnejšie aktivity, spôsobuje bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, závislosti a neschopnosť nadväzovať skutočné vzťahy. V celej tejto záležitosti má hlavné slovo hormón šťastia a spokojnosti dopamín, ktorý nám vytvára dobré pocity. Vyplavuje sa vtedy, keď si zacvičíme, keď sa najeme alebo keď sa niečo naučíme. Avšak dopamín sa uvoľňuje aj vtedy, keď nám niekto lajkne novú fotku alebo keď zabijeme nepriateľa v počítačovej hre. V praveku bol zmysel jasný, aký zmysel to má pre človeka dnes?  V dobe, kedy je nastolenie psychickej pohody kľúčové, kedy sa zmietame v strese a dvoch prácach, aby sme vedeli platiť hypotéky. Aký zmysel má zaťažovať svoj mozog nepodstatnými vecami, zdieľať zážitky vo virtuálnom priestore s ľuďmi, ktorých by som si k sebe domov na kávu nikdy nepozvala? Podľa portálu Statista.com strávi priemerný používateľ internetu na sociálnych sieťach takmer 2 a pol hodiny denne. Samotná prítomnosť mobilu pri práci narúša pozornosť, nehovoriac o tom, ak máte zapnuté notifikácie a pípanie. Slávka Kubíková odporúča „digitálny minimalizmus“, ktorý je najmä o zmene prístupu a myslenia k technológiám ako takým. Nemusí byť striktne o tom odhlásiť sa zo sociálnych sietí či si vyhodiť všetky aplikácie z mobilu. Je o tom dať svoje virtuálnej existencii rámec. Dodnes nezabudnem na vetu, ktorá zaznela od istého psychológa na kurze, ktorý navštevujem. Jedným z pravidiel kurzu bolo, aby sme mali mobily počas prednášok vypnuté a nemali sme ich ani v rukách. A k tomu dodal, že mnoho ľudí na kurzoch to nedodržiava, pretože si myslia, že ich tam vo virtuálnom priestore niekto čaká, no v skutočnosti je to klamstvo. Nikto tam na vás nečaká. Všetko podstatné sa deje vo fyzickom svete v interakcii s ľuďmi v osobnom kontakte. Moje zásadyChcem pre vás zhrnúť svoje overené tipy, ktoré mi pomáhajú úplne sa neodstrihnúť od technológií a sociálnych sietí, no fungovať popri nich tak, aby ma to príliš nezahlcovalo. 1. Osobné príspevky ani príbehy na Facebook nepridávam, nescrollujem ani príspevky priateľov. Šetrí to fakt veľa času a ak sa naozaj zaujímam o to, ako sa má niekto, koho som dlho nevidela, napíšem mu smsku alebo správu na Messengeri. Takisto to platí opačne – kto chce, napíše mi. 2. Notifikácie mám počas dňa vypnuté, cielene si pozerám správy na Whatsappe alebo Messengeri. Ja osobne si neviem predstaviť, aby mi popri inej práci každú chvíľu pípali upozornenia. 3. Na iných sociálnych sieťach okrem Facebooku nemám založený účet a nechýba mi to. Facebook si nechávam kvôli nášmu projektu a pár ľuďom, ktorým chcem občas napísať. 4. Telefón nemám počas sústredenej práce pri sebe. Cez víkend ho mám odložený celý deň. Telefón si okolo deviatej večer vypínam a zapínam si ho až ráno. 5. Ak ideme s Mirom na turistiku, na kávu alebo sa len tak prejsť, mám tiež telefón odložený. Tento čas chcem naplno tráviť s ním. 6. Počas dní, keď nepracujem a viem, že som zahltená mnohými podnetmi, vypínam si telefón aj počas dňa. Nikdy ešte nebolo nič také urgentné, že by to nepočkalo pár hodín. Ak máte aj vy tipy, ktoré so mnou chcete zazdieľať, budem rada. :) Pár slov na záverCieľom tohto článku nebolo označiť displeje a sociálne médiá za niečo absolútne škodlivé, ale iba upozorniť na to, aby sme si sami nastavili mantinely, ktoré nám vyhovujú. Také mantinely, ktoré mne osobne zabezpečia príjemné fungovanie s technológiami. A verím tomu, že každý to môžeme cítiť úplne inak. Je dôležité sa zamýšľať nad činmi, ktoré robíme a nerobiť ich iba pre davovú psychózu a zo strachu zo straty obľúbenosti, sebahodnoty či priateľov. Petra OrtŠkola zo mňa spravila novinárku, život ma nasmeroval k práci v marketingu a intuícia ma vtiahla do práce s deťmi, ktorú milujem. Životné skúsenosti ma zase donútili venovať sa svojmu zdraviu intenzívne a hľadať možnosti, ako žiť krajšie a spokojnejšie.  Všade na nás vyskakujú upozornenia, že omega-6 mastné kyseliny si treba držať na uzde. A zároveň sa všade dočítame, že pupalkový olej má úžasné účinky na ľudský organizmus. Je plný omega-6 mastných kyselín. Tak ako je to teda? Pred nedávnom som zachytil, že na internete sa propagujú úžasné účinky pupalkového oleja. Pupalkový olej vyhladzuje pleť, pomáha pri modrinách, zlepšuje elasticitu alebo pevnosť pokožky. Udržiava normálne hodnoty krvného tlaku a redukuje hladinu cholesterolu. A najmä ženám dokáže pomôcť. Dobrý na PMSPupalkový olej je účinný pri zmierňovaní symptómov predmenštruačného syndrómu. Pomáha pri podráždenosti, náladovosti, nevoľnosti, bolestiach hlavy alebo nafukovaniu. V štúdii ženám podávali prípravok s obsahom pupalkového oleja, vitamínu B6 a vitamínu E. Treba preto pri pravidelnom užívaní pupalkového oleja myslieť aj na dostatočné množstvo týchto vitamínov. Samé omega-6?Keď sa mi pupalkový olej dostal do rúk, zistil som, že obsahuje len omega-6 mastné kyseliny. Všetky magazíny a články riešiace zdravý životný štýl a stravu nás odhovárajú od vysokého príjmu týchto kyselín. Naša moderná strava obsahuje veľa omega-6 a málo omega-3, preto treba dopĺňať tie omega-3 mastné kyseliny. Bol som z toho zmätený. Na jednej strane mám omega-6 veľa a na druhej ich mám ešte pridať? Kyselina gama-linolenováTvrdí sa, že omega-6 mastné kyseliny majú zápalové účinky. Lenže nie všetky. Kľúčom k rozuzleniu nášho príbehu je kyselina gama-linolenová (GLA). Je to omega-6 mastná kyselina s protizápalovými účinkami obsiahnutá v pupalkovom oleji. Nájdeme ju aj v konopných semienkach alebo v oleji zo semien čiernej ríbezle. Väčšina omega-6 mastných kyselín v našom jedálničku pochádza z rastlinných olejov vo forme kyseliny linolovej. Náš organizmus si kyselinu linolovej premieňa na gama-linolenovú a arachidonovú. Lenže premena na GLA je veľmi pomalá, a preto v konečnom dôsledku máme viac kyseliny arachidonovej, ktorá má zápalové účinky, ako gama-linolenovej. A to je aj dôvod, prečo sa tvrdí, že príjem omega-6 mastných kyselín vo všeobecnosti si máme strážiť. Vzhľadom na tieto nové informácie už nevyzerá užívanie pupalkového oleja tak hrôzostrašne. Isteže by som ho teraz nezačal užívať v obrovských množstvách. No príležitostné užitie dáva zmysel a môže pomôcť. Len na ňom nevyprážajte. Teplota prepálenia je len niečo nad 100 °C. Miroslav OrtŽivot mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes. Huby po daždi nerastú rýchlejšie, ako množstvo doplnkov výživy na pultoch obchodov, lekární. A kto vie posúdiť, či ich marketing neprevyšuje ich reálne prínosy? Prečo užívame výživové doplnky a načo sú nám dobré? Mal som nedávnu skúsenosť s predajnou sieťou výživových doplnkov. Nečakajte však, že sa budem z niekoho vysmievať, zhadzovať ho, či sa robiť prehnane múdry. Mňa moja skúsenosť priviedla k zamysleniu a pozývam vás, aby sme sa zamysleli spoločne. Zelenina a ovocie už nie sú ako voľakedy„Odborníci“ na výživu, ktorí zarábajú primárne na predaji výživových doplnkov, s obľubou hovoria, že zelenina a ovocie už nemajú takú kvalitu ako voľakedy. Pod kvalitou sa rozumie množstvo minerálnych látok a vitamínov. Nebudem sa prieť s týmto tvrdením, kto si chce o tom prečítať viac, našiel som 2 zaujímavé publikácie [1,2]. Povedzme, že ovocie a zelenina naozaj majú menej vitamínov a minerálnych látok ako pred 50 či 70 rokmi. Takže, ak mrkva má o polovicu menej minerálov ako pred 50 rokmi, jediné, čo mi stačí, je zjesť 2-krát viac mrkvy. Nepotrebujem si vitamíny a minerály dopĺňať nejakým práškom či tabletkou. Navyše, ak sa budem zamýšľať ďalej, ako výrobcovia vraj čisto prírodných výživových doplnkov, ktoré obsahujú iba extrakty z rastlín, vypestujú rastliny, ktoré majú dostatočný obsah minerálov a vitamínov? Zdravie na počkanieKlienti si v nádeji, že sa im zrazu zlepší celý život mávnutím prútika, pardon, užitím tabletky, kúpia celé sady výživových doplnkov. Ceny sa šplhajú do niekoľko desiatok až stoviek eur mesačne. Klienti spokojne papajú svoje zakúpené produkty a predajcom sa plnia vrecká. A tu prichádza gro môjho zamyslenia: prečo? Mám 10 rokov skúseností z korporátneho prostredia. Vidím ľudí, ktorí sú uponáhľaní, vystresovaní, pijú litre kávy, sladených nápojov a vyčerpanosť si kompenzujú presladenými sušienkami z bufetu. Prídu prvé zdravotné komplikácie, či už u nich priamo, alebo v blízkej rodine. Začnú sa zamýšľať nad svojim zdravím. A teraz im niekto povie, že táto pilulka, nápoj, prášok, im pomôže. Dodá všetky potrebné živiny. A naozaj začnú piť prášok sladený umelým sladidlom namiesto svojho obľúbeného sladeného nápoja. Priamo výrobca tvrdí, že jeho prášok rozmiešaný vo vode je alternatívou k vysoko kalorickým sladeným nápojom. Prosím pekne, aj čistá voda je výborná alternatíva k vysoko kalorickým sladeným nápojom. Aká to novinka, že? Klient do svojho jedálnička zaradí raňajkové drinky, vlákninové drinky, drinky na chudnutie a čo ja viem ešte na čo. Vypustí tak väčšinu svojich doterajších potravín a zrazu, zázrak! Schudne, upraví sa mu stolica, zlepší sa mu pleť, cíti sa lepšie. A už nikdy inak. Produkty kupuje celé roky a nič viac nezmenil. Čakáme na zázrakyNič nezmenil. To je ono. Prišiel produkt, ktorý mu pomohol a to stačilo. Nie je nutné sa zamýšľať nad tým, čo robím, či dokonca prehodnocovať, či je môj životný štýl dlhodobo udržateľný, nieto ešte prospešný či zdravý. Stačí si dať tabletku, nápoj a ono sa všetko zariadi za mňa. Je ťažké uznať, že niečo nerobím dobre. Že niečo treba zmeniť. Všetky zmeny v životnom štýle, v jedálničku, v množstve pohybu, stresu, myslení, to sa nedá spraviť tabletkou. To vyžaduje úsilie a aj čas. Niekedy roky. A to sa nám nechce. Namiesto toho, aby som začal jesť zeleninu a ovocie, obed do práce si doma uvaril, prestal vyjedať chladničku pri každom strese či psychickom vyčerpaní, radšej počkáme na zázrak, ktorý prinesie tabletka. Výživové doplnky: áno či nie?Prosím, nechápte ma zle. Ja netvrdím, že výživové doplnky sú niečo zlé. Ani si nemyslím, že ich predajcovia sú klamári, ktorí chcú len zarobiť. To nie. Ja tvrdím, že tabletka ma nezachráni. Čo sa týka stravy, tak vyvážená strava plná rastlinnej zložky je základ. A to, že nejaký doplnok môjmu kamarátovi pomohol, neznamená, že bude fungovať rovnako aj u mňa. Tak, ako niekedy až fanaticky uznávaný glykemický index je podmienený osobe, ktorá danú potravinu konzumuje [3], tak môže aj jeden multivitamínový nápoj niekomu pomôcť viac a inému menej. Výživový doplnok je tu preto, aby sme si dopĺňali látky, ktoré je pre nás ťažké získať. Majú byť doplnkom, nie náhradou stravy. Preto si myslím, že uvedomenie si nedostatkov v strave, ich úprava a kúpa vhodnejších potravín, je základ. A radikálne lacnejší. Možno už toto bude stačiť. Možno nie a do hry prídu aj doplnky stravy. Len, prosím, nie každá pilulka je zázrak a zmení život na nepoznanie. Ak by bola, na svete už nie sú choroby. Zdroje:[1] https://journals.ashs.org/hortsci/view/journals/hortsci/44/1/article-p15.xml [2] https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0889157516302113 [3] https://academic.oup.com/ajcn/article/104/4/1004/4557132 Miroslav OrtŽivot mi priniesol situácie, ktoré mi ukázali, aké dôležité je starať sa o svoje zdravie preventívne a neustále. Stal som sa fitness trénerom a výživovým poradcom. Verím, že na každodenných rozhodnutiach záleží a každý môže pre seba urobiť aspoň malý krok k lepšiemu už dnes. V tomto článku sa chcem bližšie venovať téme strachu. Každý ho občas cíti, každý si s ním občas nevedel dať rady. Niekedy je pochopiteľný, inokedy absolútne nekontrolovateľný. Ako ovplyvňuje naše zdravie? Ako sa nenechať ovládať touto emóciou, ale, naopak, mať ju aspoň sčasti pod svojou kontrolou? Strach je úplne prirodzenou emóciou. Dovtedy, kým sa z neho nestane paralýza a nezačne nás ovládať. Určite je dobré rozlišovať formu aj mieru strachu. Môžeme sa báť pavúka, konfliktu alebo pracovného pohovoru. Väčšinou však nejde o situácie, ktoré by nám zásadne zhoršovali kvalitu života. Ak napríklad nemáte prácu a musíte živiť rodinu s tromi deťmi, začína to byť vážnejšie, no s dávkou racionality si zvážite svoje možnosti a podniknete vhodné kroky. Tým pádom sa obavy dokážu zredukovať a situácia sa dá zvládnuť. Najhorším stavom je ten, keď nás zachvacuje strach panický, iracionálny, nafúknutý do obrovských rozmerov. Takýto strach dokáže človeka úplne odstaviť a vo veľkej miere mu odoberá chuť do života, do bežných činností.
|
RSS Feed